Na čele údajnej zločineckej skupiny mala stáť dvojica obžalovaných, nitriansky podnikateľ Norbert Bödör a vtedajší policajný prezident a súčasný podpredseda parlamentu Tibor Gašpar.
Na banskobystrickom pracovisku Špecializovaného trestného súdu v stredu pokračovalo hlavné pojednávanie v kauze Očistec, ktorá sa týka podozrení z údajného vytvorenia a fungovania zločineckej skupiny v rámci najvyšších zložiek polície a bezpečnostných orgánov v období rokov 2012 až 2018. Proces pokračoval výpoveďou obžalovaného bývalého šéfa finančnej polície Bernarda Slobodníka, ktorý na konkrétnych kauzách opísal, ako mala údajná skupina zasahovať do policajných vyšetrovaní.
Exriaditeľ národnej jednotky finančnej polície Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) začal v kauze Očistec vypovedať v pondelok (20. 7.), keď opisoval najmä štruktúru a fungovanie údajnej zločineckej skupiny, na čele ktorej mala stáť dvojica obžalovaných, nitriansky podnikateľ Norbert Bödör a vtedajší policajný prezident a súčasný podpredseda parlamentu Tibor Gašpar. Spoločne s ďalšími policajnými funkcionármi sa mali podľa Bernarda Slobodníka stretávať a diskutovať o rôznych prípadoch a konaniach, na stretnutiach sa rozdávali úlohy, prijímali príkazy alebo kontrolovalo splnenie predchádzajúcich požiadaviek.
Zásahy do policajného vyšetrovania
V rámci stredajšej výpovede Slobodník hovoril aj o konkrétnych prípadoch, v ktorých mala skupina zasahovať do policajného vyšetrovania. Išlo napríklad o kauzu Váhostav. „V tomto prípade sa naplno prejavila práca a súčinnosť našej skupiny a najmä jej vedenia. Bol mu venovaný mimoriadny záujem,“ skonštatoval bývalý šéf finančnej polície.
Podľa neho stáli práve Norbert Bödör a Tibor Gašpar za tým, že vyšetrovanie kauzy Váhostav dostal na starosti Roman S., ktorý je v Očistci rovnako obžalovaný. Cieľom bolo, aby v rámci vyšetrovania nebol s trestnoprávnou činnosťou spojený podnikateľ Juraj Široký a jeho rodina. Bernard Slobodník mal skupinu na stretnutiach informovať o postupe vyšetrovania i jednotlivých úkonoch.
„Postupne som musel spracovávať informácie z vyšetrovania, boli to písomnosti o konkrétnom stave vyšetrovania, vykonaných úkonoch, písomnosti, ktoré obsahovali stručný obsah z výpovedí svedkov,“ povedal počas výpovede Bernard Slobodník s tým, že s Norbertom Bödörom a Tiborom Gašparom riešili aj výber znalca, ktorý mal v rámci kauzy Váhostav na starosti vypracovanie znaleckého posudku.
Bernard Slobodník opísal i úplatky, ktoré mal za súčinnosť pri riešení veci dostať. Norbert Bödör mu mal podľa jeho slov najskôr odovzdať 20 000 eur, pričom sa mal rozdeliť aj s vyšetrovateľom Romanom S. Neskôr mal od nitrianskeho podnikateľa prevziať ďalších 50 000 eur, z toho po 15 000 malo ísť vyšetrovateľovi a súdnemu znalcovi.
Bývalý šéf finančnej polície opisoval aj zasahovanie do vyšetrovania prípadu okolo spoločnosti Interstore Group. Aj v tejto veci sa mal podľa výpovede Bernarda S. o proces vyšetrovania zaujímať Bödör. Vo výpovedi hovoril aj o úplatku od obžalovaného podnikateľa Borisa T. Časť peňazí z celkovej sumy 500 000 eur mali dostať sprostredkovatelia, bývalý riaditeľ Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovít M., Bernard S., Tibor G. a Norbert B. si mali rozdeliť po 90 000 eur.
Obžalovaný podpredseda parlamentu nechcel po prerušení hlavného pojednávania bližšie komentovať detaily výpovede Bernarda Slobodníka. „Vo svetle už objektívne vykonaných dôkazov dnes zaznievali absurdnosti,“ poznamenal Tibor Gašpar. Podobne reagoval aj nitriansky podnikateľ Norbert B. „V spise sú desiatky dôkazov toho, že rozpráva bludy,“ uviedol pre médiá. V rozpore s objektívnymi dôkazmi vníma výpoveď bývalého šéfa finančnej polície aj ich právny zástupca. „Postupne jednotlivé dôkazy budú vyvracať jeho tvrdenia, a preto sme pokojní a zdržanliví,“ zhrnul obhajca Tibora Gašpara, Norberta Bödöra a ďalších troch obžalovaných Marek Para.
Podľa právneho zástupcu bola výpoveď bývalého šéfa finančnej polície dostatočne podrobná a konkrétna. „Hovoril, kedy sa čo stalo, kto mu dal pokyny, kto mu odovzdal úplatky a tak ďalej. Myslím si, že akékoľvek pochybnosti o tom, či klient vie vypovedať konkrétne, boli dnes úplne vyvrátené,“ povedal advokát Ján Dulovič s tým, že je pochopiteľné, že si jeho klient niektoré detaily presne nepamätá, keďže od viacerých skutkov ubehlo už viac ako desať rokov a údajná skupina mala k jednotlivým prípadom aj desiatky stretnutí.
Kauza Očistec sa týka podozrení z údajného vytvorenia a fungovania zločineckej skupiny v rámci najvyšších zložiek polície a bezpečnostných orgánov v období rokov 2012 až 2018. V procese figuruje 11 obžalovaných, a to nitriansky podnikateľ Norbert Bödör, súčasný podpredseda Národnej rady SR a bývalý policajný prezident Tibor Gašpar, niekdajší špeciálny prokurátor Dušan K. či bývalý prezident finančnej správy František I. Medzi obžalovanými sú aj vysokí funkcionári bývalej NAKA Peter H., Marián Z., Róbert K., Milan M. či expolicajt Roman S.
Obžaloba v kauze Očistec sa týka zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, podplácania, prijímania úplatku či zneužívania právomoci verejného činiteľa, celkovo zahŕňa 20 skutkov. Väčšina obžalovaných považuje obžalobu za nedôvodnú a nezákonnú.
