Rozdiel 76 bodov medzi dvoma posudkami odštartoval spor, ktorý sa neskôr rozšíril na otázky metodológie, priebehu obhajoby, nového výskumu aj akademickej integrity. Prípad dnes preverujú viaceré inštitúcie.
Na konci štvrtého ročníka mala študentku psychológie Natáliu čakať bakalárska práca, štátnice a následne magisterské štúdium. Dnes bakalára dokončuje na inej vysokej škole. Medzitým dostala za jednu prácu dve úplne odlišné hodnotenia – A aj FX – neuspela na obhajobe, začala pod novou školiteľkou prakticky nový výskum a dostala sa do ďalšieho sporu. Tentoraz pre nezrovnalosti v dátach a podozreniach, či používala pri tvorbe práce AI.
Kvôli dlhodobým problémom na škole sa jej výrazne zhoršilo zdravie. Do prípadu sa neskôr zapojili Trnavská univerzita, Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo, Študentská rada vysokých škôl, SAV a dokonca aj ministerstvo školstva.
Najskôr dostala A. Potom prišlo FX
Témou jej bakalárskej práce bolo inkluzívne vzdelávanie. Za školiteľa si vybrala profesora Mirona Zelinu, ktorého jej podľa vlastných slov fakulta schválila. Ako sama opisuje, dovtedy štúdiom prechádzala bez vážnejších problémov.
S prácou za ním pravidelne cestovala do Bratislavy a konzultovala ju osobne. „Všetko bolo v poriadku. V podstate nebol problém žiadny až do času, kedy mi prišiel posudok oponenta,“ opisuje. Prvý posudok pritom problém nenaznačoval. Zelina jej prácu ohodnotil 97 bodmi zo 100 a známkou A.
Potom prišlo hodnotenie oponentky Jany Bieščad. 21 bodov – FX. Rozdiel medzi dvoma posudkami bol 76 bodov. „Bola som veľmi, veľmi v šoku,“ hovorí študentka. Najviac ju podľa jej slov zaskočilo, že za výskumnú časť dostala 0 bodov z 35. Práve tým sa začal niekoľkomesačný spor, ktorý sa postupne rozšíril ďaleko za samotné hodnotenie bakalárskej práce.
Jadro prvého sporu
Jedna z hlavných výhrad oponentky smerovala k štatistike. Študentka pracovala najmä s deskriptívnou štatistikou, no zároveň formulovala hypotézy. Univerzita tvrdí, že pri takomto type výskumu mala použiť aj inferenčnú štatistiku, ktorá umožňuje overiť, či výsledky nie sú len náhodné. Odkazuje pritom na fakultný manuál k záverečným a kvalifikačným prácam z roku 2015.
Rodina študentky naopak poukazuje na fakultný materiál, podľa ktorého sa pri bakalárskych prácach používa deskriptívna štatistika. Podobný pohľad nám potvrdil aj jej školiteľ Miron Zelina. Podľa neho oponentka uplatnila kritériá primerané skôr magisterskej či doktorandskej práci a požadovala aj štatistické postupy, ktoré sa podľa neho na bakalárskom stupni neučili.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Prečo Natália tvrdí, že mala „nepriestrelnú obhajobu“, no aj tak dostala FX
- Ako sa z opravy práce stal prakticky nový výskum
- Prečo sa spor neskôr rozšíril aj na nezrovnalosti v dátach a podozrenie z AI
- Ako prípad začali riešiť ministerstvo aj ďalšie inštitúcie
