Čo všetko sa môže zmeniť?
Ministerstvo školstva pripravilo ďalšiu veľkú novelu školského zákona. Ak ju schváli parlament, zmeny pocítia nielen školy a učitelia, ale aj rodičia či samotní študenti. Nové pravidlá sa dotknú maturít, fungovania základných škôl, podpory detí so špeciálnymi potrebami aj diagnostiky v špeciálnom školstve. Ak parlament novelu prijme, viaceré zmeny začnú platiť od januára 2027.
Štát zavádza poistku pre prípad problémov pri maturitách
Doteraz zákon presne neriešil situáciu, keď sa externá časť maturitnej skúšky nemohla uskutočniť napríklad pre organizačné zlyhanie školy, technické problémy alebo iné vážne okolnosti. Novela preto zavádza nový postup.
Ak predseda školskej maturitnej komisie ešte pred začiatkom skúšky zistí, že škola nemá vytvorené podmienky na riadne vykonanie externej časti maturity, skúška sa v danej škole neuskutoční. Následne príslušný orgán štátnej správy bezodkladne určí inú školu, kde budú môcť maturanti skúšku absolvovať, a stanoví aj nový termín.
Cieľom je, aby študenti nedoplácali na chyby školy alebo mimoriadne okolnosti, ktoré sami nemôžu ovplyvniť. V prípade problémov by tak mali mať zákonom garantované riešenie a nemuseli čakať na individuálne rozhodovanie.
Niektoré základné školy budú musieť spĺňať nové podmienky
Novela prináša aj zmenu, ktorá sa môže dotknúť najmä menších obcí.
Po novom bude musieť mať plnoorganizovaná základná škola najmenej 150 žiakov. Zároveň sa sprísňujú pravidlá pre minimálny počet žiakov v jednotlivých triedach. Ministerstvo tým sleduje optimalizáciu siete škôl a efektívnejšie využívanie financií.
To však neznamená, že každá menšia škola automaticky skončí. Zákon počíta s viacerými výnimkami, napríklad pre školy v odľahlých oblastiach, školy s vyučovacím jazykom národnostných menšín alebo školy v sociálne znevýhodnených regiónoch.
V praxi však môže novela viesť k tomu, že niektoré školy sa spoja alebo dôjde k reorganizácii ich fungovania.
Viac detí sa môže dostať k pedagogickému asistentovi
Jednou z najvýznamnejších zmien je nové postavenie pedagogického asistenta.
Doteraz bol pedagogický asistent zaradený medzi špecifické podporné opatrenia. Novela ho presúva medzi všeobecné podporné opatrenia, čo má školám uľahčiť jeho využívanie.
Pedagogický asistent pritom nie je osobným asistentom jedného dieťaťa. Pomáha učiteľovi počas vyučovania, venuje sa žiakom, ktorí potrebujú viac času alebo individuálny prístup, pomáha vysvetľovať učivo a podporuje začlenenie detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami do kolektívu.
Pre rodičov to môže znamenať jednoduchší prístup k podpore pre deti, ktoré ju vo vzdelávaní potrebujú. Ministerstvo od zmeny očakáva, že školy budú vedieť pedagogických asistentov využívať flexibilnejšie a pomoc bude dostupnejšia.
Menia sa pravidlá pre deti v špeciálnych školách
Novela reaguje aj na dlhodobo kritizovaný problém nesprávneho zaraďovania niektorých detí do špeciálneho školstva.
Po novom sa zavádza povinné opakované diagnostické vyšetrenie detí, u ktorých zistili mentálne postihnutie. Vyšetrenie sa bude opakovať najmenej raz počas každého stupňa vzdelávania alebo vzdelávacieho cyklu. V určitých prípadoch ho bude možné vykonať aj na podnet rodiča, školy alebo Štátnej školskej inšpekcie.
Ak sa pri opakovanej diagnostike ukáže, že dieťa mentálne postihnutie nemá, nebude automaticky pokračovať v špeciálnom vzdelávaní. Prednosť dostane vzdelávanie v bežnej triede základnej školy. Len ak by podľa odborníkov takéto vzdelávanie nebolo v záujme dieťaťa, bude môcť pokračovať v špeciálnej triede alebo špeciálnej škole so súhlasom rodiča.
Cieľom zmeny je zabezpečiť, aby sa deti v špeciálnom školstve pravidelne prehodnocovali a aby tam nezostávali len na základe starej diagnózy.
Školy s lepšími výsledkami môžu získať viac peňazí
Novela neprináša zmeny len pre žiakov. Mení aj spôsob, akým bude štát motivovať stredné školy.
Ministerstvo chce zaviesť takzvané výkonnostné zmluvy medzi štátom, zriaďovateľom a školou. Týkať sa budú najmä gymnázií a stredných odborných škôl. Ak škola splní vopred dohodnuté ukazovatele kvality vzdelávania, bude môcť získať dodatočné financovanie zo štátneho rozpočtu.
Ide o prvý výraznejší pokus prepojiť financovanie škôl s ich výsledkami. Ministerstvo argumentuje, že kvalitné školy by mali byť za svoju prácu odmeňované a získané peniaze môžu investovať napríklad do modernizácie vybavenia, rozvoja učiteľov či nových vzdelávacích programov.
Zároveň sa však objavujú otázky, či systém ešte viac neprehĺbi rozdiely medzi školami. Kritici môžu namietať, že školy v ekonomicky slabších regiónoch alebo školy s vyšším podielom znevýhodnených žiakov budú mať dosahovanie rovnakých výsledkov objektívne náročnejšie než školy vo veľkých mestách. To, aké ukazovatele kvality ministerstvo napokon nastaví, bude preto kľúčové.
