Míny často mrzačia obete, ktoré nezomrú okamžite a ohrozujú civilistov ešte dlho po ukončení konfliktov.
Litva a Fínsko plánujú od budúceho roka začať s vlastnou produkciou protipechotných mín s cieľom zásobovať seba i Ukrajinu. Obe krajiny v uplynulých mesiacoch schválili odstúpenie od Ottawského dohovoru o zákaze protipechotných mín a po uplynutí šesťmesačnej lehoty môžu začať s výrobou.
Od dohovoru plánujú odstúpiť aj Poľsko, Lotyšsko a Estónsko. Tieto krajiny síce neoznámili zámer vyrábať vlastné míny, ale naznačili, že v prípade potreby by to rýchlo dokázali. Rusko ani Spojené štáty nikdy neboli zmluvnými stranami Ottawského dohovoru.
Zámer odstúpiť od dohovoru oznámila koncom júna aj Ukrajina. Zdôvodnila to potrebou brániť sa pred Ruskom, ktoré protipechotné míny vo vojne využíva.
„Minieme stovky miliónov eur na protitankové míny, ale taktiež aj na protipechotné míny. Bude to značná suma,“ vyhlásil námestník litovského ministra obrany Karolis Aleksa. „Nakúpime desiatky tisícov protipechotných mín, alebo aj viac,“ dodal. Litva plánuje po zavedení výroby zásobovať mínami aj svojich spojencov.
Zásobovať by mohli aj Ukrajinu
„Fínsko musí disponovať, v záujme bezpečnosti dodávok, vlastnou výrobou protipechotných mín. Ide o vysoko účinný a veľmi efektívny zbraňový systém,“ uviedol predseda obranného výboru fínskeho parlamentu Heikki Autto.
„Fínsko by mohlo mínami zásobovať aj Ukrajinu. Nie je to len správne a naša povinnosť, je to dôležité pre fínsku bezpečnosť,“ uviedol Autto. Dodal, že Helsinki pred pristúpením k dohovoru v roku 2011 vlastnili viac ako milión takýchto mín.
Dohovor o zákaze použitia, skladovania, výroby a transferov protipechotných mín a o ich zničení z roku 1997 (Ottawský dohovor) ratifikovalo alebo k nemu pristúpilo viac ako 160 krajín. Takéto míny často mrzačia obete, ktoré nezomrú okamžite a ohrozujú civilistov ešte dlho po ukončení konfliktov. Ich použitie preto odsudzujú ľudskoprávne skupiny.
Prečítaj si aj tieto články:
