Návrhom je oprávnenie pre obce a mestá stanoviť akúkoľvek bezlimitnú sadzbu dane pre stavby s maloobchodnými prevádzkami nad 500 štvorcových metrov (m2) a pre obchodné domy nad 1500 m2. Legislatívny návrh je v Národnej rade SR už v druhom čítaní.
Zamestnávatelia združení v Republikovej únii zamestnávateľov (RÚZ) zásadne odmietajú legislatívny návrh z dielne poslancov koaličnej SNS na zmenu zákona o miestnych daniach, ktorý by umožnil samosprávam uvaliť prakticky neobmedzené dane na obchodné a podnikateľské nehnuteľnosti bez zákonného stropu.
Vyzývajú preto poslancov Národnej rady (NR) SR, aby o návrhu ďalej nerokovali a akékoľvek prípadné zmeny v tejto oblasti realizovali výlučne v rámci riadneho legislatívneho procesu pod vedením Ministerstva financií (MF) SR.
„Kým vláda hovorí a my čakáme na predstavenie prorastových opatrení, tak bohužiaľ v parlamente sa rokuje o opaku toho, čo všetci očakávame, a to je návrh, ktorý otvára dvere na zásadné zvyšovanie daňového zaťaženia, konkrétne pri dani z nehnuteľností,“ upozornil v utorok na tlačovej konferencii člen prezídia RÚZ a prezident Združenia podnikateľov Slovenska (ZPS) Ján Solík.
V tejto súvislosti poukázal na mýtus o nízkom zdaňovaní nehnuteľností na Slovensku. To platí pre nehnuteľnosti na bývanie, ale firmy platia dane, ktoré sú v porovnaní s mnohými inými krajinami výrazne vyššie. Kým na Slovensku predstavujú 0,4 % hrubého domáceho produktu (HDP), v Českej republike je to 0,1 % a v Nemecku či Rakúsku 0,2 % HDP, vyčíslil.
Zasiahne množstvo menších prevádzok, rodinných firiem, živnostníkov
Návrh podľa RÚZ nezasiahne len veľké obchodné reťazce, ale aj množstvo menších prevádzok, rodinných firiem, živnostníkov a negatívne ovplyvní aj konečnú cenu tovarov pre spotrebiteľov. Navrhovaná úprava sa má týkať nehnuteľností, v ktorých sa ponúka tovar na predaj, ak predajná plocha presiahne 500 štvorcových metrov (m2). V prípade obchodných centier bude hranica 1500 m2 za celý objekt. V praxi to podľa únie znamená, že pod novú osobitnú sadzbu dane nespadnú iba supermarkety či hypermarkety, ale aj stavebniny, záhradníctva, predajne nábytku, hobby markety, lekárne, fitness centrá, kaderníctva či ďalšie prevádzky, ktoré popri službách predávajú aj doplnkový tovar.
„Návrh je postavený na nesprávnom predpoklade, že väčšia predajná plocha automaticky znamená väčší a silnejší podnik. To jednoducho nie je pravda. Veľkú plochu prirodzene potrebujú stavebniny, záhradné centrá, predajne nábytku či hobby markety. Návrh netrestá veľkých, ale často len tie podnikateľské modely, ktoré z povahy svojho sortimentu potrebujú viac priestoru,“ vysvetlil člen prezídia RÚZ a predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO) Martin Krajčovič.
Návrh je tiež podľa zamestnávateľov napísaný nepresne a neurčito. Nešpecifikuje, čo presne je predajná plocha, ani akým spôsobom sa bude merať. Nie je jasné, či do nej budú patriť promo zóny, samoobslužné pokladne, čakacie priestory alebo iné časti prevádzok. Každá samospráva si tak bude môcť zákon vykladať po svojom. RÚZ zároveň upozornila, že odstránenie hornej hranice sadzby dane môže byť v rozpore s Ústavou SR, podľa ktorej je možné dane ukladať iba na základe zákona. Bez stanovenej maximálnej výšky však budú mať obce možnosť určovať akúkoľvek sadzbu dane bez zákonných mantinelov.
Minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) v reakcii uviedol, že o návrhu zákona vie, je predmetom diskusie medzi predkladateľmi a ministerstvom a takisto sa o ňom ešte bude hovoriť v parlamente. „Moji kolegovia o tom odborne debatujú a všetky veci sa vyjasňujú medzi SNS a pracovníkmi ministerstva financií. My sme sa snažili nastaviť maximum tak, aby bol ten zákon aj vykonateľný a ten návrh bude ešte aj predmetom diskusie v Národnej rade. Konečný výsledok uvidíme potom neskôr,“ avizoval.
Zmena môže priniesť zdražovanie
Zväz obchodu (ZO) SR v reakcii na poslanecký návrh strany SNS na zmenu zákona o miestnych daniach vyjadril znepokojenie a zásadný nesúhlas s týmto legislatívnym návrhom.
Zväz pripomenul, že poslaneckým návrhom sa navrhuje oprávnenie pre obce a mestá stanoviť akúkoľvek bezlimitnú sadzbu dane pre stavby s maloobchodnými prevádzkami nad 500 štvorcových metrov (m2) a pre obchodné domy nad 1500 m2. Legislatívny návrh je v Národnej rade SR už v druhom čítaní.
„Z hľadiska dôsledkov ide o škodlivý politický návrh, ktorým by dostali samosprávy bezlimitný bianko šek na stanovenie akejkoľvek sadzby dane,“ podčiarkol prezident ZO SR Filip Kasana.
ZO SR zdôrazňuje, že aktuálne platná právna úprava umožňuje obciam všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok určiť rôzne sadzby dane pre jednotlivé druhy stavieb, ktorá nesmie presiahnuť 10-násobok najnižšej ročnej sadzby dane zo stavieb. To znamená, že samosprávy už teraz disponujú právomocou stanoviť osobitne aj pre maloobchodné prevádzky zvýšenú ročnú sadzbu dane, avšak so zákonným limitom.
„Z praktického hľadiska by sa zavedenie dodatočného daňového zaťaženia pre maloobchodné prevádzky s vysokou pravdepodobnosťou premietlo do zvýšenia konečných cien pre spotrebiteľov, a to aj v segmente základných potravín. Rovnako môže spôsobiť zatváranie menej rentabilných obchodov v lokalitách vidieka, čím by sa tzv. potravinové púšte na Slovensku ešte viac rozšírili,“ podčiarkol Kasana.
V súčasnosti sa nosné mestské prevádzky podľa ZO SR podieľajú na existencii menej rentabilných obchodov na vidieku. Ak sa neprimerane zaťažia nosné prevádzky, môže to mať za následok uzavretie predajní na vidieku bez ohľadu na to, či zvýši sadzbu daná obec.
„Zväz obchodu SR preto upozornil viacerých predstaviteľov vlády, že dosah tohto legislatívneho návrhu je v rozpore so snahou vlády zabezpečiť lepšiu dostupnosť potravín a ich cenovú stabilitu,“ dodal Kasana.
Ekonomické dôsledky tohto návrhu budú podľa ZO SR v úplnom rozpore so zámerom štátu prísť s pozitívnymi opatreniami, ktoré by mali dať impulz pre rast ekonomiky. Naopak, tento návrh podľa zväzu prinesie vyššie náklady pre predajne, ktoré sa premietnu do konečných cien pre spotrebiteľov, ďalej prehĺbenie potravinových púští na slovenskom vidieku, nižšiu investičnú aktivitu, ako aj nižšiu produktivitu a vyššiu neistotu v podnikateľskom prostredí.
