1. Prehliadka auta bez jasného dôvodu
Policajt požiada o otvorenie kufra a následne začne kontrolovať tašky, batožinu alebo osobné veci. Problém nastáva vtedy, ak na takýto postup neexistuje konkrétny dôvod a vodičovi nikto nevysvetlí, prečo je takáto kontrola potrebná.
2. Tlak na „dobrovoľný“ súhlas
Formálne sa ťa opýtajú, či súhlasíš s prehliadkou auta alebo vecí. V praxi však otázka niekedy znie skôr ako pokyn. Mnohí vodiči potom súhlasia len preto, že sa boja problémov alebo majú pocit, že odmietnutie neprichádza do úvahy. Dobrovoľný súhlas má byť pritom naozaj dobrovoľný.
3. Mobil ako obyčajná vec
Niektorí policajti sa pri kontrole správajú k mobilu podobne ako ku kľúčom či peňaženke. Súdy ho však neposudzujú ako bežnú mechanickú vec – napríklad z kľúča od bytu policajti žiadne intímnosti nevyčítajú. Moderný smartfón obsahuje obrovské množstvo citlivých osobných údajov, správ či fotografií, a preto prístup k jeho obsahu predstavuje hlboký zásah do ľudského súkromia. Z hľadiska judikatúry tak mobil podlieha oveľa vyššej právnej ochrane a hliadka pri bežnej kontrole nemá právo požadovať jeho odomknutie.
4. Nedostatočné vysvetlenie dôvodu kontroly
Ak polícia vykonáva úkon, ktorý zasahuje do tvojho súkromia alebo práv, mala by vedieť vysvetliť, prečo tak robí. Odpoveď typu „lebo môžeme“ síce môže pôsobiť autoritatívne, no sama osebe nie je dôvodom.
5. Chyby pri zaistení vecí
Ak ti polícia zaistí telefón, kameru alebo inú vec, mala by presne zdokumentovať, čo prevzala a z akého dôvodu. Odborníci odporúčajú skontrolovať si potvrdenie o zaistení a nenechať sa odbiť neurčitým opisom. Práve nepresná dokumentácia býva neskôr zdrojom sporov.
