Money dysmorphia môže meniť spôsob, akým človek hodnotí svoj príjem, úspech aj vlastnú hodnotu. Andrej opisuje, ako uveril predstave rýchleho zbohatnutia, zatiaľ čo psychologička a finanční odborníci vysvetľujú, kedy sa porovnávanie mení na problém.
Otvoríš Instagram a za pár minút vidíš spolužiaka na Bali, influencera s novým Porsche a ďalšie video o tom, ako si do tridsiatky vybudovať miliónové impérium.
Ešte pred chvíľou si mal pocit, že sa ti celkom darí. Máš prácu, platíš si vlastné výdavky a občas sa ti podarí niečo odložiť bokom. Po niekoľkých minútach scrollovania však začneš premýšľať, či si náhodou niekde neurobil chybu.
Podobný pocit podľa odborníkov zažíva čoraz viac ľudí. V posledných rokoch sa preň začalo používať označenie money dysmorphia - skreslené vnímanie vlastnej finančnej situácie. Nejde o oficiálnu diagnózu, ale o jav, pri ktorom človek nadobudne pocit, že finančne zaostáva, hoci objektívne nemusí byť v zlej situácii.
Andrej podľahol kultu Andrewa Tatea
„Na sociálnych sieťach všade naokolo vidíš mladých chalanov s drahými autami, ktorí zjavne zarábajú veľké peniaze. Vo mne to spúšťalo pocit, že niečo vo svojom živote robím zle,“ hovorí 20-ročný Andrej. Objektívne pritom nemal vážne finančné problémy.
„Podlahol som trendu Andrewa Tatea. Bol som presvedčený, že zarobiť milióny je jednoduché a stačí na to len tvrdá práca,“ vysvetľuje. Obsah, ktorý sledoval, postupne ovplyvnil to, ako sa pozeral na vlastný život.
„Prejavovalo sa to hlavne tak, že som nemal chuť robiť ‚bežnú‘ prácu a mal som veľké výčitky. Premýšľal som, ako je možné, že chalani v mojom veku majú toľko peňazí a ja nie.“
Martina Bočkayová, vedúca Krízovej linky pomoci IPčko, upozorňuje, že pocit zaostávania je medzi mladými ľuďmi pomerne bežný. Nemusí pritom zodpovedať ich skutočnej situácii, no aj tak môže výrazne ovplyvňovať náladu, rozhodovanie a sebahodnotenie.
Myslíme si, že to je čo, výnimočné, by malo byť štandardné
Bočkayová upozorňuje, že niektoré online trendy fungujú ako zacyklený systém. Najprv v človeku vytvoria pocit, že niečo nie je v poriadku, a potom mu ponúkajú riešenia, ktoré ho majú priblížiť k ideálu. Podobný mechanizmus podľa nej nefunguje iba pri vzhľade, ale aj pri peniazoch a životnom štýle. Človek môže nadobudnúť pocit, že nikdy nezarába dosť, necestuje dosť alebo nežije dostatočne úspešne, pretože sa vždy nájde niekto bohatší či úspešnejší.
Bočkayová ďalej pripomína, že aj porovnávanie sa s ostatnými je prirodzené. Sociálne siete však tento mechanizmus výrazne zosilňujú. „Ľudia zdieľajú výber - tie najlepšie momenty, najkrajšie dovolenky a úspechy. Porovnávame sa teda so starostlivo kurátorovaným výberom cudzích životov,“ vysvetľuje.
Podľa nej vzniká problém v momente, keď začneme nad tým čo vidíme uvažovať inak.„Vidíme oveľa viac životov, ktoré sa vymykajú z bežného priemeru. Máme potom pocit, že niečo, čo je výnimočné, by malo byť štandardné a mali by sme to tak mať aj my.“
Na sociálnych sieťach pritom nevidíš výšku hypotéky, stav účtu ani to, či niekto financuje svoj životný štýl dlhom.
Keď peniaze začnú ovplyvňovať sebahodnotu
Podľa Bočkayovej sa money dysmorphia nemusí prejavovať iba pocitom závisti. „Keď peniaze prestanú byť prostriedkom na zabezpečovanie potrieb a začnú nám vládnuť a príliš zamestnávať myseľ, treba spozornieť.“
Varovným signálom môže byť pravidelne zlá nálada po používaní sociálnych sietí, pocit menejcennosti alebo neustále premýšľanie nad tým, čo majú ostatní.
„U mladých sa objavujú rôzne reakcie – impulzívne míňanie, aby si potvrdili, že aj oni môžu, alebo opačný extrém – úzkostné šetrenie z pocitu, že nikdy nebudú mať dosť.“ Za týmto správaním podľa nej často nestojí túžba po konkrétnej veci, ale potreba cítiť sa úspešne, hodnotne alebo niekam patriť.
Finančné zdravie neukazuje drahé auto
Ján Tonka, odborník na osobné financie a dôchodky zo spoločnosti Finax, upozorňuje, že ľudia často posudzujú úspech podľa nesprávnych ukazovateľov. „Najlepšie porovnanie nie je s ľuďmi na Instagrame, ale so sebou samým spred roka. Finančné zdravie nevidno na peknom aute či dovolenkách, dá sa však pomerne jednoducho spočítať.“
Podľa neho by si mal človek položiť tri základné otázky:
- Dokážem si pravidelne odkladať peniaze?
- Mám vytvorenú finančnú rezervu?
- Nežijem od výplaty k výplate?
Ako orientačné pravidlo odporúča odkladať 10 až 20 % čistého príjmu a vytvoriť si rezervu vo výške troch až šiestich mesačných výdavkov.
Marián Búlik, finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko, zároveň upozorňuje, že vysoký príjem automaticky neznamená finančnú stabilitu. „Človek s nadpriemerným platom môže každý mesiac minúť všetko, zadlžovať sa a nemať vytvorenú rezervu. Naopak, niekto s nižším príjmom môže hospodáriť rozumne a mať svoje financie pod kontrolou.“
Najnebezpečnejšie sú malé rozhodnutia
Money dysmorphia môže viesť aj k tomu, že si človek začne kupovať veci, ktoré si v skutočnosti nemôže dovoliť. Notebook na splátky alebo dovolenka zaplatená kreditnou kartou samostatne nevyzerajú dramaticky. Spolu však dokážu vytvoriť stovky eur mesačných záväzkov.
Marián Búlik upozorňuje, že práve malé pravidelné splátky bývajú zradné. Kvôli nim dokáže človek veľmi rýchlo nadobudnúť pocit, že si jednotlivé výdavky môže dovoliť, pričom v skutočnosti postupne financuje svoj životný štýl budúcim príjmom.
Čo môžeš spraviť, keď máš pocit, že zaostávaš?
Marián Búlik odporúča tri konkrétne kroky:
- Prestaň riešiť, ako si niekto iný mohol dovoliť dovolenku, auto alebo nový telefón. Zo sociálnych sietí nezistíš, či ich zaplatil z príjmu, úspor, reklamnej spolupráce alebo kreditnej karty. Namiesto toho sa pýtaj, či si to môžeš dovoliť ty bez dlhu a bez ohrozenia finančnej rezervy.
- Urob si audit výdavkov za posledné tri mesiace. V bankovej aplikácii si prejdi donášky jedla, predplatné, zábavu, impulzívne nákupy a ďalšie malé platby. Samostatne pôsobia nevinne, no spolu môžu každý mesiac zhltnúť stovky eur.
- Nastav si automatické odkladanie peňazí po výplate. Časť príjmu pošli na finančnú rezervu a časť na pravidelné investovanie. Až potom míňaj peniaze na veci, ktoré ti robia radosť.
„Dlhodobo má finančne navrch ten, kto má kontrolu nad vlastnými financiami, a nie ten, kto najlepšie vyzerá na sociálnych sieťach,“ zdôrazňuje Búlik.
Andrej po odsťahovaní sa od rodičov pochopil, aká je realita
„Žil som v predstave, že raz budem milionár, ale v skutočnosti som netušil, ako tento svet reálne funguje,“ priznáva respondent Andrej. Zlom prišiel až po tom, čo sa osamostatnil.
„Keď som sa odsťahoval do vlastného bývania, pochopil som, že svet funguje trochu inak, než ako to na sociálnych sieťach vyzerá.“ Práve platenie nájmu, energií a bežných výdavkov mu podľa vlastných slov pomohlo uvedomiť si, že internet ukazuje iba malú časť reality.
Andrej dnes tvrdí, že na situáciu nazerá inak. Zmenil spôsob, akým o peniazoch premýšľa. „Nevzdal som sa cieľa byť raz finančne úspešný. Len som dostal facku od reality a teraz nad tým premýšľam triezvo a realisticky.“
Martina Bočkayová na záver pripomína: „Jedno z najsilnejších klamstiev, ktoré online prostredie predáva, je: ‚Najskôr musím zlepšiť svoj život, príjem alebo vzhľad a potom budem v pohode.‘ V praxi to funguje opačne. Sebahodnota nie je cieľ, ku ktorému sa dopracujeme dokonalosťou. Je to miesto, z ktorého vychádzame.“
A možno práve to je najdôležitejšia pripomienka v čase, keď nám algoritmy každý deň ukazujú životy ľudí, ktorí sa zdajú úspešnejší, bohatší a šťastnejší.
