Stačí jedna chyba, pauza medzi školami či prechod na externé štúdium a tvoji rodičia prídu o prídavky a daňový bonus – a tebe začne na zdravotke rýchlo nabiehať dlh.
Skončil sa školský rok, mnohí žiaci a študenti majú za sebou maturity či štátnice – a rodičia aj absolventi si často myslia, že nemajú žiadne povinnosti. Namiesto toho im však nenápadne bežia termíny, po ktorých vie Sociálna poisťovňa stopnúť prídavok na dieťa, zamestnávateľ daňový bonus a zdravotná poisťovňa začať počítať dlhy na zdravotke.
Všetko stojí na jednom pojme: či je dieťa ešte nezaopatrené podľa zákona, teda či ho štát stále berie ako študenta, za ktorého platí.
Kľúčový pojem: nezaopatrené dieťa
Štát nerozlišuje „deviaťaka“, „maturanta“ či „bakalára“, pozná len nezaopatrené dieťa – teda človeka do 25 rokov, ktorý sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom (denne na strednej alebo vysokej škole). Ak už niekto má druhý stupeň vysokej školy, je invalidný dôchodca alebo prestane študovať, status nezaopatreného dieťaťa mu zaniká. S ním automaticky mizne aj nárok na prídavok na dieťa, daňový bonus a štátne platenie zdravotného poistenia.
Dôležité: zákon uznáva ako „štúdium“ aj prázdniny medzi ročníkmi, prázdniny medzi strednou a vysokou školou či medzi bakalárom a magistrom – ale len vtedy, ak nový stupeň štúdia začne načas (typicky zápis na VŠ do októbra toho istého roka). Ak sa dieťa rozhodne „dať si rok pauzu“, štát ho prestáva vnímať ako nezaopatrené.
Koniec základnej školy: deviatak a letné prázdniny
Deviatak končí základnú školu, má vysvedčenie a ide na strednú. Pre rodičov je dôležité, že prídavok na dieťa aj daňový bonus bežia ďalej počas letných prázdnin. Štát totiž berie deviataka ako nezaopatrené dieťa až do konca školského roka a následne ako študenta, ktorý pokračuje na strednej. V praxi stačí, že je riadne prijatý na SŠ a v septembri nastúpi.
Kedy môže byť problém? Ak dieťa po 9. ročníku nikam nenastúpi – napríklad sa rozhodne ísť rovno pracovať. Od momentu, keď prestane byť žiakom a nezačne ďalšie štúdium, prestáva byť nezaopatreným dieťaťom. Rodičom potom zaniká nárok na prídavok aj daňový bonus a mladý človek už nie je automaticky poistený štátom ako študent, ale musí mať zamestnanie, paušálne odvody ako SZČO alebo sa prihlásiť na úrad práce.
Maturant: dokedy po strednej beží prídavok, daňový bonus a zdravotné poistenie
Status nezaopatreného dieťaťa pre zmaturovaného žiaka platí až do konca školského roka a pokračuje aj cez prázdniny, pokiaľ najneskôr v októbri nastúpiš na dennú vysokú školu.
Príklad: maturita v máji, koniec školského roka 30. júna, zápis na VŠ 10. septembra. Rodičia majú nárok na prídavok a daňový bonus za maturanta aj za prázdniny, zdravotnú poisťovňu platí zaň štát ako za študenta. Maturant môže brigádovať, ale už sa ráta ako nezaopatrené dieťa so zárobkom – ak by prešiel na plný pracovný pomer a štúdium by nedokončil, o študentský status v sociálnej aj zdravotnej poisťovni prichádza.
Problém nastáva, ak maturant na VŠ nenastúpi vôbec alebo len na externú formu. Externé štúdium sa na účely prídavku, daňového bonusu ani zdravotného poistenia neberie ako sústavná príprava na povolanie. Od momentu, keď skončí „štandardné“ študentské obdobie po strednej, rodičia strácajú nárok na prídavok a bonus a absolvent sa musí buď zamestnať, začať podnikať alebo sa prihlásiť na úrad práce, aby mu zdravotku platil štát aspoň z titulu nezamestnanosti.
Absolvent vysokej školy: bakalár, magister a doktorand
Pri vysokej škole je rozhodujúcich viac dátumov: štátna skúška, získanie titulu, zápis na ďalší stupeň a aj forma štúdia. Štát platí zdravotné poistenie a uznáva nezaopatrené dieťa aj po skončení posledného ročníka, do vykonania štátnych záverečných skúšok, a následne počas prechodu na vyšší stupeň štúdia (napríklad z bakalára na magistra), ak zápis prebehne načas.
Ak študent získa bakalára v dennej forme v júni a v septembri sa zapíše na magisterské, prázdniny medzi tým sú ešte stále „študentské“ – rodičom beží prídavok a daňový bonus, zdravotné poistenie platí štát. Rovnako, ak absolvent druhého stupňa nastúpi na doktorandské štúdium v dennej forme do konca roka, v ktorom získal titul, môže mať štátne zdravotné poistenie najviac do 30 rokov, ak neprekročí štandardnú dĺžku doktorandského programu.
Zlom nastáva, keď študent úspešne ukončí druhý stupeň VŠ a už nepokračuje ďalej. Od získania druhého stupňa (Mgr., Ing.) prestáva byť nezaopatreným dieťaťom, prídavok na dieťa ani daňový bonus už rodičia nemajú. Štát síce ešte počíta s prechodom na doktorát, ale len do stanoveného termínu. Ak absolvent nedodrží lehotu na zápis na doktorandské alebo ide na externú formu, musí si zdravotné poistenie riešiť sám: zamestnaním, podnikaním alebo úradom práce.
Samostatnou kapitolou sú neúspešné štátnice a prerušenie štúdia. Zákon výslovne hovorí, že obdobie prerušenia štúdia sa nepovažuje za sústavnú prípravu na povolanie. To znamená, že aj keď je človek „stále študent“ v systéme univerzity, z pohľadu poisťovne študentom nie je. Rodičom zaniká prídavok a daňový bonus, zdravotná poisťovňa čaká, že si bude platiť odvody sám alebo sa prihlási ako nezamestnaný.
Zdravotná poisťovňa: prečo vznikajú dlhy a ako sa im vyhnúť
Školy posielajú údaje o začiatku a konci štúdia zdravotným poisťovniam, ale keď študent skončí alebo preruší štúdium, systém ho prestane viesť ako poisteného štátom. A ak si nový status neupraví, poisťovňa mu pokojne začne počítať nedoplatky.
Typický scenár: študent skončí VŠ v júni, nezamestná sa, neprihlási sa na úrad práce, len si hľadá prácu a žije z brigád či pomoci rodičov. V októbri či novembri mu príde prvý list z poisťovne, že má nevyrovnané poistné. V skutočnosti však povinnosť platiť si zdravotné poistenie sám vznikla už momentom, keď prestal byť nezaopatreným dieťaťom – teda skončil štúdium a neprešiel na ďalší stupeň.
Ak nechce človek platiť si odvody dobrovoľne, má tri možnosti:
- zamestnať sa – zdravotné odvody platí zamestnávateľ,
- začať podnikať – ako živnostník si platí odvody sám, ale kontroluje ich,
- prihlásiť sa ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce – potom zaň zdravotné poistenie platí štát.
