Odlišné politické spektrum ešte neznamená odlišné názory.
Jeden je v politike dlhšie, druhý kratšie. Obaja sú na politickom spektre na opačnom konci, no predsa ich niečo spája. Nie je to však len mandát europoslanca. Ľuboš Blaha aj Milan Mazurek si každý prešli osobitným politickým vývojom. I keď je jeden v strane sociálnej demokracie a druhý krajným pravičiarom, ich posolstvá, výber tém a spôsob komunikácie sú si až príliš podobné.
Smer už nie je sociálny, je to krajná pravica
Prekryvy tém, ktoré Blaha a Mazurek komunikujú, nie sú podľa jedného zo zakladateľov Smeru Borisa Zalu náhodné. Zala začal ideový prerod Smeru vnímať už pred viac ako 10 rokmi. „Zlom nastal počas prezidentskej kampane v roku 2014, kedy sa Robert Fico staval do polohy nábožensky založeného človeka. Vnímal som to vtedy ako taktiku osloviť voličov KDH. Postupne však prešiel (Fico, pozn. autora) k národno-náboženskej rétorike po vzore Viktora Orbána,“ hovorí bývalý europoslanec Zala.
Za najvýraznejší však vníma rok 2020, kedy Smer skončil v opozícii. Práve vtedy podľa neho nastal najväčší posun ku krajnej pravici. „Po odchode Petra Pellegriniho sa rétorika dostala do tejto polohy. Smer dnes nemá so sociálnou demokraciou absolútne nič spoločné,“ hovorí Zala.
Ako uvádza, aj minuloročnou zmenou ústavy Smer potvrdil svoju krajnepravicovú príslušnosť: „Názory na sexuálne otázky a práva LGBT menšiny definujú našu národnú identitu. Ide o absurdnosť aj vo vzťahu k veriacim, nakoľko samotný Vatikán v týchto otázkach presadzuje humánnejší prístup.“
Komunizmus a terminologický chaos
Blaha zažil pomerne veľký politický obrat. Ešte v roku 2014 sa spolu s vtedajším poslancom za SaS Jurajom Drobom objavil na bratislavskom dúhovom Pride. Odvtedy sa však jeho politická komunikácia radikálne otočila.
Blaha dnes v strane SMER – slovenská sociálna demokracia zastupuje krídlo so silnou nostalgiou za komunistickým režimom. V roku 2023 mu vyšla rozsiahla monografia Che o kubánskom komunistickom revolucionárovi Che Guevarovi.
Jeho podobizne sa často objavujú v Blahových videách, v popise svojho facebookového profilu má dokonca uvedené heslo „Venceremos“, ktoré v španielčine znamená „Zvíťazíme“. Toto heslo používali práve kubánski revolucionári na čele s Che Guevarom a Fidelom Castrom počas prevratu na konci 50. rokov.
Vo videu, ktoré zverejnil Blaha len nedávno, napríklad kritizuje rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu, ktorý odsúdil Komunistickú stranu Slovenska za propagáciu hnutia smerujúceho k potlačeniu ľudských práv a slobôd.
Narábanie s emóciami
Blaha často spája na prvý pohľad nespojiteľné termíny ako „liberálny fašizmus“ či „dúhový fašizmus“. Dochádza v tomto prípade k terminologickému chaosu či zámernému spájaniu nespojiteľného? Podľa politológa z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave Jozefa Lenča si je Blaha vedomý, že pojem fašizmus vyvoláva u voličov Smeru negatívne emócie.
„Ak niekoho chcete onálepkovať ako absolútne zlo alebo chcete, aby si ľudia o ňom mysleli, že je absolútne zlo, dáte mu nálepku fašista. Na druhej strane, ak sa tento pojem nadužíva, môže dôjsť k ospravedlneniu toho fašizmu, s ktorým je spájaná Republika ako potenciálny koaličný partner Smeru,“ myslí si Lenč.
