Pravicovo-populistická strana Alternatíva pre Nemecko (AfD) dosiahla v voľbách v spolkovej krajine Sasko-Anhaltsko historický úspech so ziskom 43,8 percenta hlasov, zatiaľ čo doteraz vládnuca CDU zažila najhorší prepad vo svojej histórii.
V nedeľňajších voľbách v nemeckej spolkovej krajine Sasko-Anhaltsko jednoznačne zvíťazila pravicovo-populistická strana Alternatíva pre Nemecko (AfD) so ziskom 43,8 percenta hlasov, nepodarilo sa jej však získať absolútnu väčšinu. Podľa predbežných konečných výsledkov zverejnených na stránke predsedníčky volebnej komisie skončili na druhom mieste s výraznou stratou konzervatívci z CDU. Do krajinského snemu sa tesne dostala aj Aliancia Sahry Wagenknechtovej (BSW). Informovala o tom agentúra DPA.
AfD na čele s 35-ročným lídrom kandidátky Ulrichom Siegmundom svoj zisk z volieb konaných 6. júna 2021 viac ako zdvojnásobila – vtedy dostala 20,8 percenta hlasov.
Doteraz vládnuca Kresťanskodemokratická únia (CDU), vedená premiérom Svenom Schulzem, utrpela debakel a získala iba 17,2 percenta hlasov (pred piatimi rokmi to bolo 37,1 percenta). Je to jej najhorší výsledok v krajinských voľbách v Sasku-Anhaltsku.
Na treťom mieste skončila Sociálnodemokratická strana Nemecka (SPD) so ziskom 9,3 percenta hlasov (2021: 8,4 percenta) a tesne porazila Zelených (8,9 percenta, 2021: 5,9 percenta) a stranu Ľavica (8,6 percenta, 2021: 11 percent).
Dlho nebolo isté, či sa do parlamentu v Magdeburgu dostane ľavicová Aliancia Sahry Wagenknechtovej (BSW). So ziskom 5,3 percenta nakoniec tesne prekonala potrebnú päťpercentnú hranicu.
Z parlamentu však vypadla Slobodná demokratická strana (FDP), ktorá dostala iba 2,6 percenta hlasov a v Sasku-Anhaltsku bola doteraz vo vláde s CDU a SPD. FDP je tak zastúpená už iba v piatich zo 16 krajinských parlamentov.
AfD ako víťaz volieb obsadí v parlamente 39 z 83 kresiel, CDU pripadne 15 mandátov. SPD, Zelení a Ľavica získali po osem kresiel, BSW päť. AfD tak tesne minula absolútnu väčšinu 42 kresiel. Ostatné strany spolu získali 44 kresiel. AfD získala tiež takmer všetkých 41 priamych mandátov; tri pripadli Ľavici (jeden v Magdeburgu, dva v Halle).
Volebná účasť dosiahla historické maximum 77,8 percenta. Predchádzajúci rekord bol 71,7 percenta v roku 1998.
Pat pri zostavovaní vlády
Doterajšia vládnuca koalícia CDU, SPD a FDP tak skončila. Premiér Schulze a jeho kabinet však zostanú pri moci až do zvolenia nového predsedu vlády. Zostavenie novej vlády bude zložité, keďže AfD si pred voľbami stanovila cieľ vládnuť samostatne, čo sa jej nepodarilo. CDU odmieta koalíciu alebo porovnateľné formy spolupráce nielen s AfD, ale aj s Ľavicou. BSW spoluprácu s AfD principiálne nevylučuje.
Siegmund po voľbách povedal, že by „prirodzene“ vládol aj s jedným hlasom navyše, čo je v rozpore s jeho volebným sľubom vládnuť iba so stabilnou väčšinou. Zároveň uviedol, že v súčasnosti nevidí žiadnych koaličných partnerov. Ak by sa nepodarilo zostaviť vládu, Siegmund zvažuje ako možnosť aj nové voľby. „V krajnom prípade by sa jednoducho konali nové voľby a potom by sme mali 50 alebo 55 percent,“ vyhlásil.
Dôsledky volieb v Sasku-Anhaltsku a prepadu CDU pre koalíciu CDU-SPD na spolkovej úrovni zatiaľ nie sú jasné. Kancelár a líder CDU Friedrich Merz sa v nedeľu k debaklu svojej strany nevyjadril. Už 20. septembra sa konajú ďalšie voľby v Meklenbursku-Predpomoransku a v Berlíne. Zatiaľ čo v prvej menovanej krajine sa črtá tesný súboj o prvé miesto medzi AfD a vládnucou SPD, v Berlíne prognózy predpovedajú vyrovnaný boj medzi piatimi politickými subjektmi.
