Mali dobrý prospech, neprepadávali a nemali ani pokarhania za správanie. Napriek tomu skončili v špeciálnej škole s diagnózou mentálneho postihnutia, ktorú následné kontrolné testy vyvrátili.
Investigatívne centrum Jána Kuciaka zdokumentovalo sporné preraďovanie rómskych detí do špeciálnej školy v Snine, kde za dva roky narástol počet žiakov takmer o polovicu. Jej riaditeľka Jana Kandriková zároveň pôsobí ako poradkyňa štátneho tajomníka ministerstva školstva Jána Hrinka (Hlas-SD). Niektoré deti na bežných školách prospievali, jednému z nich opätovné vyšetrenie diagnózu mentálneho postihnutia nepotvrdilo.
Zdroje ICJK opisujú cielený nábor detí, údajný nátlak na rodičov aj finančné odmeny za prestup. Problém má celoslovenský rozmer - školská inšpekcia v minulom školskom roku zistila, že takmer tri štvrtiny zo 141 kontrolovaných psychologických správ z 13 poradenských zariadení nespĺňalo odborné štandardy. Špeciálne školy dostávajú na žiaka vyššie štátne príspevky než bežné školy.
Martin vychodil šesť ročníkov na bežnej základnej škole v Snine. Neprepadol a nemal ani zníženú známku zo správania. Dôvody, pre ktoré musel v roku 2024 absolvovať psychologické vyšetrenie, nie sú známe.
Klinická psychologička Daniela Hurai Mikitová zo Svidníka vtedy vyniesla ortieľ, ktorý ohrozoval jeho budúcnosť: mierna duševná zaostalosť.
S týmto papierom Martin (meno ICJK zmenil kvôli ochrane identity) prestúpil do špeciálneho základného vzdelávania na Spojenej škole internátnej Snina, ktorej riaditeľka Jana Kandriková pracuje aj na ministerstve školstva. Škola má medziročne rastúci počet žiakov, ktorí pribúdajú podobným spôsobom ako Martin, a len minulý rok dostala od štátu 2,2 milióna eur.
Martin sa v lete vybral na rediagnostiku k inej psychologičke až do Michaloviec. Výsledok? Mentálne postihnutie mu nepotvrdila.
Nie je jediný žiak, ktorý napriek normálnemu prospechu a správaniu skončil na špeciálnej Spojenej škole internátnej Snina.
Zdroje Investigatívneho centra Jána Kuciaka blízke regionálnemu školstvu spočítali, že len tento rok v septembri prestúpilo z bežnej základnej školy do sninskej špeciálnej 11 žiakov a žiačok, do materskej školy štyria. Prváci, ktorí začínajú školskú dochádzku, v tom započítaní nie sú.
ICJK zdokumentoval prestup štyroch z nich. Všetci zmenili pôsobisko k tomuto školskému roku, hoci minulý školský rok všetky predmety absolvovali, prospeli, ani jeden z týchto žiakov neprepadol, nemal zníženú známku zo správania ani žiadne neospravedlnené hodiny.
Deti v skutočnosti spája iná diagnóza: adresa. Všetky pochádzajú z marginalizovaných rómskych komunít a sociálne znevýhodneného prostredia.
Je medzi nimi aj štvrtáčka Hana (meno redakcia zmenila kvôli ochrane identity), ktorá bola prvé tri ročníky na bežnej škole jednotkárka a dvojkárka. Zo špeciálnej školy ju podľa našich zdrojov vzali na testy už na jar 2025, ale žiadne mentálne postihnutie sa nepotvrdilo. V septembri ju vzali na vyšetrenie opäť. O pár dní už na bežnú základnú školu nechodila. Sedela v lavici v špeciálnej škole.
Žiakov do školy ráno zvážajú bielou dodávkou. Zaparkovali na otvorenom priestranstve na ulici, na ktorej býva rómska komunita. Z chatrčí vychádzali deti, odkiaľsi sa ozval krik: „Idi rýchlo!“ Bola taká plná, že jedno z detí sedelo vpredu medzi vodičom a jeho spolujazdkyňou.
Nejde o výnimočný prípad lokalizovaný v Snine, ale systémový problém krajiny. Motivácie môžu byť rôzne. Od zle nastaveného systému a legislatívy cez nesprávne použité diagnostické nástroje na psychologických testoch až po finančné motivácie špeciálnych škôl, ktoré od štátu dostávajú na žiaka v špeciálnom vzdelávaní o približne 63 percent viac ako na žiaka v bežnej škole.
Túto motiváciu už dlhodobo pozoruje aj riaditeľ organizácie eduRoma zameranej na inkluzívne vzdelávanie Vladimír Rafael. „Samozrejme, že tam motivácia alebo ovplyvňovanie rodičov je. Tieto deti sa doslova kupujú, aby napĺňali špeciálne základné školy,“ povedal pre ICJK.
Investigatívne centrum Jána Kuciaka poslalo riaditeľka špeciálnej školy v Snine Jane Kandrikovej otázky, ale odpovedala, že je na služobnej ceste a do uzávierky sa k nim nedostane. Zistili sme, že na druhý deň je na ministerstve školstva, kde sme ju čakali. Posielali nás preč s tým, že odpovede zašlú. Po štyroch hodinách čakania nakoniec Kandriková prišla na vrátnicu ministerstva a sľúbila, že odpovede do uzávierky pošle.
Ministerstvo školstva podľa vyjadrenia pre ICJK o nesprávnom zaraďovaní detí do špeciálnych škôl hovorí ako o „dlhodobom probléme slovenského školstva“ a tvrdí, že tento problém „nepodceňuje“.
No keď príde na konkrétny prípad Kandrikovej školy, ministerstvo ju obhajuje ako expertku na špeciálne vzdelávanie a tvrdí, že počet detí na jej škole klesol. Oficiálne štatistiky Centra vedecko-technických informácií SR však ukazujú stupňujúci sa medziročný nárast.
