Lifestylový obsah, ktorý inšpiruje, vzdeláva aj zabáva, nájdeš na webe Refresher.
Články o móde, hudbe, športe či iných zaujímavostiach nájdeš na webe Refresher. Čítaj rozhovory so zaujímavými osobnosťami, otestuj sa v kvízoch, načerpaj inšpiráciu, čo pozerať, počúvať alebo aké trendy práve letia. Sleduj lifestylový obsah na webe Refresher.
Kliknutím na tlačidlo ťa presmerujeme na www.refresher.sk
TASR
15. apríla 2024, 6:37
Čas čítania 1:36

Dôležitú finančnú rezervu má len necelá polovica Slovákov. Inflácia nás však naučila viac investovať, hovorí analytik

Kategória:
Slovensko
Uložiť Uložené

Analytik Matej Horňák vysvetľuje, aká finančná rezerva je na zvládnutie nepredvídateľných situácií nutná.

Finančnú rezervu aspoň vo výške trojmesačných výdavkov má vytvorenú iba 44 % Slovákov. Dôležitosť sporenia si ich však uvedomuje výrazne viac. A aj keď stále obľubujú tradičné produkty, ako sú sporiace účty či niektoré formy poistenia, čoraz viac sa zaujímajú aj o investovanie. Na základe aktuálneho prieskumu spoločnosti Ipsos pre Erste Group na to poukázal analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.


„Posledné roky boli veľkou lekciou finančnej gramotnosti, keď boli domácnosti vystavené mnohým výnimočným situáciám, ktoré vplývali na ich rodinné rozpočty. Najvýznamnejšou bolo obdobie zvýšenej inflácie, ktorá dosahovala vysoké dvojciferné hodnoty a okliešťovala reálne príjmy obyvateľstva,“ pripomenul analytik.


Práve vďaka úsporám dokázali podľa neho Slováci túto situáciu dlho zvládať a reálna spotreba počas celého roka 2022 dokonca rástla. „To však spôsobilo vyčerpávanie finančných rezerv, ako aj nízku tvorbu nových úspor. Miera úspor, teda podiel z disponibilného dôchodku, ktorý domácnosti vedia odložiť, poklesla na historicky nízke hodnoty,“ zhodnotil Horňák. Domácnosti tak napokon okresali aj svoje nákupy, čo spolu s rastom miezd a so zmiernením inflácie prispelo k opätovnému zvýšeniu miery úspor z 2,7 % na 4 %.

Aká rezerva je na zvládnutie nepredvídateľných situácií nutná? 

Dostatočný rezervný vankúš je nevyhnutný na zvládnutie nepredvídateľných udalostí v živote, zdôraznil analytik. Vo všeobecnosti sa odporúča mať finančnú rezervu aspoň vo výške trojmesačných výdavkov. Podľa prieskumu má takúto rezervu vytvorenú iba 44 % Slovákov. Podobne sú však na tom aj okolité krajiny (Česká republika 45 %, Maďarsko 43 %). Výnimkou je Rakúsko, kde dosahuje tento podiel až 60 %.


Pozitívnou správou podľa Horňáka je, že Slováci si dôležitosť sporenia uvedomujú. Od vypuknutia pandémie výrazne vzrástol podiel ľudí označujúcich tvorbu rezerv za veľmi dôležitú, a to z 31 % v roku 2019 na 44 % v roku 2023. Ďalších 42 % ľudí ju považuje za skôr dôležitú.


„Najbežnejším spôsobom sporenia je tradične sporiaci účet, dlhodobo si držiaci prvenstvo na úrovni okolo 70 % respondentov. Na druhom mieste sa držia formy poistenia či sporenia na dôchodok. Takmer polovica ľudí využíva na vytváranie rezervy aj svoj bežný účet,“ priblížil analytik. Rastúcej obľube sa však podľa prieskumu teší aj investovanie, kde svoje peniaze odkladá takmer tretina Slovákov. Oproti roku 2019 ide o nárast o takmer 10 percentuálnych bodov.


Veľmi či skôr pozitívne vníma investovanie viac ako tretina Slovákov, čo je oproti roku 2019 posun o 8 percentuálnych bodov. Zároveň klesol podiel tých, ktorí majú negatívny názor, a to z 21 % na 18 %. „Ide o bezpochyby dobré správy, keďže investovanie je pri správne zvolenej investičnej stratégii ideálnym spôsobom na dlhodobé zhodnocovanie majetku,“ zdôraznil Horňák. 

Domov
Zdieľať
Diskusia