Analýza vzostupu protiveterného hnutia odhalila, ako sa z lokálnych aktivít predajcu ezoteriky Daniela Máčovského stala celoslovenská téma, ktorá dokázala ovplyvniť rozhodnutie vlády.
Investigatívne centrum Jána Kuciaka sa pozrelo na to, ako sa postupne pridali známe tváre krajnej pravice, dezinfluenceri ako Daniel Bombic, Štefan Harabin či politici z Republiky a hnutia Právo na pravdu. Zistili sme, ako táto nesúrodá sieť funguje v teréne, vďaka čomu sa im podarilo pretlačiť pôvodne lokálny odpor do celonárodného priestoru a vytvoriť hnutie živené strachom. Naša analýza zároveň ukazuje, že tento ošiaľ nemal len spoločenský dopad – kým sa protesty rozbehli, výnosy v Máčovského občianskom združení vystrelili na historické maximá.
Na začiatku stál len jogín z Vinohradov nad Váhom, predajca tibetských misiek a organizátor pútí do Himalájí, ktorý nemal takmer žiadny celoslovenský dosah. Dnes je však Daniel Máčovský ústrednou postavou hnutia, ktoré dokáže mobilizovať tisíce ľudí a ovplyvniť rozhodnutia vlády, ktorá koncom augusta zosekala počet akceleračných zón vhodných na výstavbu veterných parkov.
V marci 2025 začal Máčovský o veterných parkoch písať na sociálnu sieť Facebook, kde vytvoril aj skupinu s názvom Za pravdu o veterných parkoch... a sprevádzkoval doménu zapravdu.sk. V tom čase natočil aj svoje prvé, takmer 35-minútové video na YouTube, ktoré promoval na Facebooku. V auguste 2025 mala táto skupina na sociálnej sieti už takmer 10 500 členov.
Máčovský varuje pred zdravotnými rizikami infrazvuku, poklesom cien nehnuteľností a devastáciou prírody, ktorú nazýva „veterný mor“. Súčasne šíri naratív, že ide o vonku nanútené projekty globálnych elít, pričom svoju aktivitu prezentuje ako ochranu domoviny. Experti viaceré jeho tvrdenia o veterných elektrárňach označili za sporné.
„Máčovského vnímam ako výnimočnú osobnosť, pretože sa mu darí vytvárať okolo seba duchovný rozmer, auru, ktorú si v Česku nedokážem predstaviť,“ povedal pre ICJK analytik AMO Petr Vidomus, ktorý sa venuje štúdiu protiveterného odporu v Česku. „Ide o duchovný rozmer, svojím spôsobom náboženský a nacionalistický zároveň. V Česku vyrástli osobnosti, ktoré sa pasujú skôr do úlohy expertov, ale na Slovensku funguje tento duchovný, priam až mesiášsky rozmer.“
Analýza ICJK ukázala, že tento prerod nebol náhly ani organický. Keď sa Máčovský chytil témy veterných parkov – na ktorú plynulo nadviazal zo svojich antivaxerských aktivít počas pandémie –, do hry vstúpili známe tváre krajnej pravice a dezinformačnej scény.
Zasiahli publikum, ktoré by Máčovský sám nezasiahol. A práve ich vplyv a zdieľanie premenili lokálny odpor v obciach na celoslovenskú tému.
ICJK mapovalo prepojenia medzi hlavnými aktérmi protiveterného hnutia: Daniela Máčovského, neprávoplatne odsúdeného extrémistu Daniela Bombica, exsudcu Štefana Harabina a politikov Miroslava Suju (Republika) a Zoroslava Kollára (Právo na pravdu). Zistili sme, ako sa aktéri vo svojich úlohách navzájom dopĺňali, čím sa im podarilo sformovať ucelené hnutie. Analyzovali sme aj to, ako sa toto online hnutie prelialo do offline sveta, kde Máčovský dokonca vyhlásil hladovku.
„My sme mali solárny kolektor v roku 1986, čo otec vyrobil na kolene doma, takže ja som posledný, kto by nebol ekologický,“ povedal pre ICJK Máčovský. „My máme vlastný prameň vody, vlastné jazierko, vodu si tu filtrujeme, nemáme tu ani elektriku, ani nič iné, fungujeme v súlade s prírodou, takže nie som nejaký blázon, čo tu chce zničiť krajinu a nechce tu niečo, čo pomáha a ušetrí nejakú energiu.“
V polovici augusta napokon minister životného prostredia Tomáš Taraba z pôvodne ôsmich akceleračných zón sedem vyškrtol. Zostala len jedna na východe Slovenska, rozdelená na dve, aby Slovensko splnilo podmienku pre európsky Plán obnovy a neprišlo o európske peniaze. Koncom augusta tento Tarabov krok odobrila aj vláda. Súčasťou je aj dohoda medzi vládou a Združením miest a obcí Slovenska (ZMOS), že výstavba veterných parkov na danej akceleračnej zóne sa nesmie začať bez súhlasu dotknutej samosprávy.
Nejde len o protiveterný odpor. Rovnaké hnutia môžu organicky vzniknúť aj v iných témach, ktorých sa chytia dezinformátori, pričom vývoj môže byť rovnaký alebo podobný.
Analyzovali sme preto Máčovského modus operandi na sociálnych sieťach, aby sme ukázali, ako sa z neznámeho človeka môže stať dezinfluencer na akúkoľvek tému, schopný mobilizovať a budovať okolo seba sieť s vplyvom na politické rozhodnutia.
Zistili sme ešte niečo: nárast vplyvu Máčovskému nepomáha len spoločensky, ale aj ekonomicky. Kým jeho občianske združenie bolo roky v červených číslach, s nástupom protiveterného aktivizmu vystrelili jeho výnosy na historické maximá a dosiahli desaťtisíce eur.
Anatómia odporu: Kto je kto v kauze veterných parkov
Odpor proti veterným parkom nepôsobí ako náhodný protest, ale ako zohratý ekosystém s presne podelenými úlohami. Kým jadro hnutia generuje podklady a dodáva im zdanie odbornosti či ústavnosti, politickí multiplikátori pretavujú hnev ulice do celoštátnej politickej agendy.
