Minimálna konsolidácia pre budúcu vládu bude 3 %, optimálna 5 % HDP.
Minimálne potrebná konsolidácia v nasledujúcich štyroch rokoch sú 3 % hrubého domáceho produktu (HDP) alebo 0,75 % HDP ročne. Optimálne číslo je skôr bližšie k 5 % HDP, uviedol v stredu po rokovaní vlády dočasne poverený premiér Ľudovít Ódor. Avizoval, že konkrétne možnosti, ako by to mohla budúca vláda vyskladať z rôznych zdrojov podľa vlastných priorít, predstaví jeho kabinet do dvoch týždňov.
Premiér pripomenul, že Európska komisia prognózuje tento rok pre Slovensko dvojnásobný deficit oproti priemeru EÚ a zároveň najhorší v Únii, na úrovni okolo 6 % HDP.
Konsolidácia verejných financií je preto podľa Ódora nevyhnutná, mala by byť však zároveň inteligentná. „Musíme jednak tú konsolidáciu roztiahnuť rozumne v čase a zároveň ju poskladať z viacerých zdrojov. Veľmi zjednodušene sa dá povedať, že treba využiť 3R – reformy, rast a rozpočet,“ priblížil premiér. Aj keby sa však prijali opatrenia na rýchlejší hospodársky rast a reformy dlhodobých systémov, potreba ozdravenia rozpočtu je podľa neho stále nevyhnutná.
Ministerstvo financií navrhlo plán, ako predísť väčšiemu deficitu
Ak sa nič nezmení vo výdavkovej alebo v príjmovej politike štátu v ďalších rokoch, čakajú Slovensko podľa dočasne povereného ministra financií Michala Horvátha ešte vyššie deficity ako tento rok. „Sú to v podstate 9- až 10-miliardové deficity v nasledujúcich rokoch. Ak by sme išli po tejto trajektórii, dlh by sa približoval k hranici 70 % HDP koncom budúceho volebného obdobia. Toto je, samozrejme, pre krajinu ako Slovensko neúnosné,“ upozornil.
Ministerstvo financií preto navrhlo plán znižovania deficitu v nasledujúcich štyroch rokoch postupne na úrovne 4,5 %, 2,6 %, 2,2 % a 1,7 % HDP. Úsilie, ktoré by musela budúca vláda v takomto scenári vynaložiť, nie je podľa neho nič, čo tu už v minulosti nebolo.
Tento plán je podľa neho zvládnuteľný aj pre slovenskú ekonomiku. Bez konsolidácie by síce ekonomika krátkodobo mohla rásť o niečo výraznejšie, bolo by to však neudržateľné. Neskôr by museli prísť radikálne škrty, čo by mohlo viesť ku kolapsu ekonomiky. „Tá naša trajektória zabezpečuje, že v nasledujúcich rokoch by stále ekonomika mala trochu rásť, takže ľudia by mali pociťovať napriek ozdravovaniu verejných financií, že ich životná úroveň sa každý rok trošku zlepšuje,“ dodal Horváth.
