Politici mlčia, aj keď téma „dvoch pohlaví“ bola ešte pred pár týždňami v centre ich pozornosti. Ale presne vedia, čo by sa stalo, keby Pride zakázali. Videli to totiž nedávno v Maďarsku.
V Bratislave sa tento víkend koná Dúhový Pride. Vládni politici a prezident Peter Pellegrini sa rozhodli, že túto udalosť prejdú mlčaním. Napriek tomu, že o LGBTI+ ľuďoch a dvoch pohlaviach sa na Slovensku diskutovalo niekoľko týždňov, pred samotným pochodom za rovnosť všetci mlčia.
Môže to byť len obyčajná ľahostajnosť. No ticho v tomto prípade znie až podozrivo premyslene. Zdá sa, že nejde o to, že by ich téma nezaujímala. Skôr sa zrejme obávajú, že ak by sa do nej pustili, nemuselo by to dopadnúť podľa ich predstáv.
Stačí sa pozrieť do Maďarska. Tamojšia vláda pod vedením Viktora Orbána tento rok Pride zakázala. Zakázala ho oficiálne, zákonom. Organizátorom hrozili väzením a účastníkom pokutami. Zhromaždenie zakázali z dôvodu, že je vraj „škodlivé pre deti“.
„Polícia, konajúc v rámci svojich právomocí týkajúcich sa verejných zhromaždení, zakazuje konanie zhromaždenia na uvedenom mieste a v uvedenom čase,“ napísala maďarská polícia vo vyhlásení.
Nie je isté, čo od toho Viktor Orbán čakal. Možno poslušnosť a ticho. Namiesto toho však prišlo až 200-tisíc ľudí. Pochodovali ulicami Budapešti aj napriek zákazu. Išlo tak o najväčší Pride v histórii krajiny a symbolickú demonštráciu proti autoritárskym náladám maďarského premiéra.
Zákaz Prideu tak paradoxne zmenil tichý pochod na veľký protest. A ukázal, že ak štát začne potláčať slobodu, odpoveď spoločnosti môže byť oveľa hlasnejšia, než by si ktokoľvek želal.
Tému LGBTI+ premiér otvára, iba keď mu to politicky vyhovuje
Aj na Slovensku sú niektorí politici voči queer ľuďom otvorene nepriateľskí. Vyjadroval sa k nim aj samotný premiér Robert Fico, a niekoľkokrát útočil na trans ľudí. Zaujímavé však je to, že tému LGBTI+ politici otvárajú iba vtedy, keď chcú zakryť väčšie kauzy alebo vyvolať konflikt.
Napriek tomu, že „dve pohlavia“ sú pre väčšinu Slovákov úplne nepodstatná téma, vyvolávanie strachu a nenávisti voči menšine je vždy dobrá politická kampaň. Útočiť na niečo, čo je na Slovensku stále nepoznané a nepochopené, je najjednoduchšia zbraň populistu, ktorým je práve premiér. Vytvoriť nepriateľa v podobe queer osoby je pre neho ľahšie ako robiť prospešné rozhodnutia pre krajinu.
Slovenskí politici asi tušia, že ak by sa pokúsili Pride obmedziť alebo rovno zakázať, vyvolali by tým presný opak toho, čo by chceli. Uvedomujú si, že ani na Slovensku by taký zákaz neprešiel bez odozvy. Že aj napriek potlesku od časti voličov, ktorých sa im podarilo vystrašiť, by sa v uliciach mohli zhromaždiť desaťtisíce ľudí, ktorým by takýto zásah do demokracie vadil až natoľko, že by sa Prideu zúčastnili, aj keď to doteraz nerobili.
Už vlani na Slovensku prebehol veľký Pride
Už minulý rok, keď bola ministerkou kultúry Martina Šimkovičová, sa uskutočnil veľký Pride, na ktorom sa zúčastnilo najmenej 10-tisíc ľudí. Pride mal heslo „Aj kvír kultúra je slovenská kultúra“.
Stalo sa tak po tom, ako ministerka povedala, že „LGBT projekty nedostanú od ministerstva ani cent“ a že „Európa vymiera, lebo je príliš veľa LGBT a bielych ľudí bude menej“. Viackrát sa vyjadrovala aj o „ohrození tradičnej kultúry“ a presadzovala, aby sa z verejných peňazí financovalo len to, čo zodpovedá jej predstavám o „normálnosti“.
Ignorácia preto v tejto chvíli pôsobí ako menšie zlo. Pre nich aj pre LGBTI+ ľudí. Pretože alternatíva by mohla vyzerať celkom inak a ešte oveľa horšie. Politici sa stále môžu inšpirovať nielen Maďarskom, ale aj Ruskom, kde už roky platí zákon o „zákaze LGBT propagandy“.
Ruská LGBT novinárka žijúca v exile vo svojej knihe opísala, ako v Moskve vyzerajú pokusy o Pride, ktorých sa sama zúčastňovala. Prišlo iba pár desiatok ľudí a bitkári podporovaní Kremľom, ktorí zaútočili a mlátili účastníkov pred očami polície. Tá nezasiahla. Počkala, kým bitkári odídu, a potom zatýkala. Nie útočníkov, ale tých, čo na Pride prišli.
Prečítaj si aj tieto články:
