Ministerka (ne)kultúry Martina Šimkovičová sa rozhodla, že dodrží tradíciu slovenskej politiky – odvolá nepohodlných a dosadí tam svojich. Kultúra „našich ľudí“ je jej zrejme najbližšia.
Slovenská kultúra zažila tento mesiac niekoľko turbulentných dní. Letnú uhorkovú sezónu vystriedali razie v známych bratislavských podnikoch, ktoré mnohí označujú za liberálne brlohy a odvolávanie riaditeľov slovenských kultúrnych inštitúcií.
Nie je na mne hodnotiť, či spolu zásahy súvisia. (Ne)jedno však majú spoločné. Rovnako ako umelci, tak aj návštevníci týchto podnikov sú podľa slov mnohých iba progresívci a liberáli. A práve tých by chceli niektorí najvyšší zastaviť. Podobnosť by sme mohli hľadať aj v telesných proporciách kukláčov v Kácečku a sekuriťákoch pred dverami šéfa SND.
Nešlo to po dobrom, tak to pôjde po zlom – zastrašovaním. Ako inak, ako zastrašovanie sa dá nazvať nájazd desiatok kukláčov do podniku, v ktorom našli drogy za pár eur, či odvolávanie riaditeľov bez poriadneho dôvodu?
Ale my vieme, o čo tu ide. Chcú, aby sme sa báli. Aby sme mali strach počúvať a sledovať slobodné inscenácie a aby sme si dávali pozor, s kým a kde sa stretávame v piatok večer. Šimkovičová, jej ideológ Machala, ale aj všetci koaliční pritakávači a prizerači majú jednoducho pocit, že na atmosfére strachu sa im budú kreovať ďalšie šialené nápady ešte lepšie.
Ono to v konečnom dôsledku možno pre niekoho má svoje rácio. Keď v rovnaký deň minister spravodlivosti prepustí odsúdeného kriminálnika Dušana Kováčika a odvolajú šéfku kultúrnej inštitúcie, ako máme udržať pozornosť na oboch týchto udalostiach a orientovať sa v nich? Možno v tichosti dúfajú, že jedna udalosť zatieni tú druhú a Slováci a Slovenky si rovno povedia, že tejto krajine už aj tak nikto nepomôže.
Čo bude so slovenskou kultúrou?
Už pri menovaní vlády viacerých dôvodne znepokojovala akvizícia v podobe Martiny Šimkovičovej ako ministerky kultúry. Tá zjavne túžila nielen po pozornosti, ale aj po pomste. V tandeme s Lukášom „Bolistevovesmíre?“ Machalom sa im zatiaľ darí rozložiť všetko, čoho sa dotknú. Po RTVS a kultúrnych fondoch prišiel rad na ďalšie doteraz slobodné inštitúcie, ktoré prinášali reálne hmatateľné výsledky.
Práve táto dvojica tento týždeň rozbehla kolotoč odvolávania. Generálnemu riaditeľovi SND Matejovi Drličkovi doniesli odvolací dekrét rovno k nemu domov. Ministerská úradníčka, v obklopení dvoch ochrankárov, zaklopala na dvere teraz už bývalého riaditeľa a do ruky mu strčila papier. Vybavené. Riaditeľ, ktorému iba pred pár dňami francúzska ministerka kultúry odovzdala vyznamenanie Rytier Rádu umenia a literatúry, je odvolaný.
K odvolanému riaditeľovi sa pripojila aj riaditeľka SNG Alexandra Kusá, ktorá Drličkovi vyjadrila podporu. Čakala už vtedy, že dostane odvolací dekrét aj ona? Kto ich ale nahradí? Má Šimkovičová toľko známych, ktorým by dopriala teplé miestečko v najdôležitejších kultúrnych inštitúciách na Slovensku?
Matej Drlička na tlačovej konferencii povedal, že Šimkovičová vyhlásila kultúrnu vojnu a vyzval svojich kolegov k tomu, aby sa ozvali. Pani ministerka zrejme zabudla, akú podporu mal bývalý riaditeľ medzi hercami, keď ho odvolala Natália Milanová. Aby sa nakoniec nestalo, že SND bude divadlom jedného herca a jediná hra, ktorú v ňom budú hrať, bude Kocúrkovo.
