Pandémiu aj začiatok vojny na Ukrajine som dokázal vnútorne spracovať pomerne rýchlo. Teraz však naozaj neviem, kam smerujeme.
Na konci dňa som nad tým vždy mávol rukou, dnes to však už nedokážem. Považujem sa za pragmatického človeka. V mojej bubline bývam často osobou, ktorá sa snaží brať vyhrotené dianie v spoločnosti s chladnou hlavou. Zatiaľ čo sa moji priatelia bijú do hrude a zaprisahávajú sa, že toto bola posledná kvapka pred odsťahovaním sa zo Slovenska, ja sa iba pousmejem.
Štáty Európskej únie sú za posledné roky pod čoraz väčším tlakom radikalizácie, čo sa odráža na výsledkoch volieb a výnimočne polarizovanej spoločnosti. Príkladov by sme z obdobia pandémie či vojny na Ukrajine našli skutočne neúrekom. V EÚ nie sme žiadna výnimka, vravel som si. Včera sa však ukázalo, že sme.
Premiér Robert Fico skončil po útoku atentátnika na operačnom stole. Nejde pritom len o hrozivý precedens slovenskej histórie, ale aj histórie EÚ, ktorá v novom tisícročí nezaznamenala žiaden atentát na predsedu vlády členskej krajiny – teda až do včera 15. mája 2024.
Väčšina spoločnosti vrátane najhlasnejších oponentov premiéra útok jednoznačne odsúdila. Krajina zostáva v neistote a v najbližších hodinách či dňoch to tak zrejme aj zostane. Ľudia majú strach. Strach, ktorý je nanajvýš oprávnený. Kam sa náš štát po streľbe na Roberta Fica posunie? Zneužije vládna garnitúra atentát na útlak svojich oponentov? Začnú sa Slováci ešte viac polarizovať, vzrastie nenávisť a hrozí ďalšia tragédia ako pri útoku na bratislavský bar Tepláreň?
Aj keď z oboch strán barikády počuť citlivé vyhlásenia a volania po upokojení situácie, zároveň môžeme sledovať množstvo rozzúrených občanov, ktorí doslovne prahnú po krvi. Nie je to iba fráza. Vyhrážky fyzickým násilím začali byť na sociálnych sieťach natoľko bežné, až slovenská polícia požiadala médiá, aby dočasne zakázali svojim čitateľom komentovať ich články.
Z radov viacerých politikov pritom od včera zaznievajú obvinenia voči opozícii a médiám. Vy za to môžete – VY! Nulová sebareflexia a ukazovanie prstom môžu viesť v súčasnom rozpoložení krajiny k ďalšiemu veľkému nešťastiu. Naozaj sme sa nepoučili? Ani teraz?
