Jednotlivé formy majú svoje plusy aj mínusy.
00Práca na seba sa stáva novým štandardom, no nie každý freelancer vie, čo ho to bude reálne stáť. Na Slovensku rastie počet mladých ľudí, ktorí namiesto klasického modelu „práca od deviatej do piatej“ volia flexibilnejšie formy, akými sú živnosť, freelancing či autorské zmluvy. Táto voľba však nie je úplne ľubovoľná – mala by vždy odrážať skutočný charakter a ekonomickú podstatu vykonávanej práce.
Práve správne posúdenie tejto podstaty je kľúčové, pretože od neho sa odvíja nielen legálnosť zvolenej formy, ale aj to, ako ju nakoniec zdaní štát. Každá z týchto foriem so sebou prináša špecifické daňové a odvodové povinnosti. Prinášame vám prehľad kľúčových informácií, ktoré by ste mali poznať predtým, ako sa pre niektorý model spolupráce rozhodnete.

Freelancer nie je vždy živnostník
Hoci pojem „freelancer“ slovenský právny poriadok nedefinuje, v praxi si pod ním najčastejšie predstavujeme človeka, ktorý pracuje na základe autorskej zmluvy, ktorá sa využíva pri tvorbe diel chránených autorským právom (napríklad články, dizajn, softvér), prípadne ktorý vykonáva činnosť na základe príkaznej zmluvy alebo zmluvy o dielo podľa Občianskeho zákonníka.
Práca na základe autorskej zmluvy, ktorá je typická pre kreatívne profesie, má niekoľko výhod. Medzi tie hlavné patrí jednoduchšia administratíva a skutočnosť, že autorovi spravidla nevzniká povinnosť platiť odvody. V praxi takýto licenčný vzťah funguje jednoducho: autor – napríklad spisovateľ, dizajnér alebo programátor – vytvorí dielo a objednávateľovi k nemu poskytne licenciu, teda súhlas na jeho použitie.
Spomínané administratívne zjednodušenie sa často týka aj samotného vysporiadania dane. „Pri takomto licenčnom vzťahu zodpovednosť za zdanenie príjmu často preberá objednávateľ, ktorý pri výplate odmeny z nej zrazí daň,“ uviedol daňový poradca Slovenskej komory daňových poradcov Ján Vajcík.
Živnosť sa pre vás stáva lepšou a často aj nevyhnutnou voľbou, najmä ak pracujete na dlhodobejších projektoch s viacerými klientmi (napríklad ako vývojár, konzultant alebo remeselník), vaše aktivity majú charakter pravidelnej a sústavnej činnosti a zároveň si chcete zabezpečiť nárok na dávky zo Sociálnej poisťovne, ako sú dôchodok, materské alebo nemocenské.
Dosahovanie príjmu na základe licenčnej zmluvy, typické pre kreatívne a duševné činnosti (napríklad písanie, grafický dizajn, programovanie), môže byť výhodnejšie pri jednorazových projektoch alebo celkovo nižších príjmoch.
Naopak, živnosť poskytuje nielen vyššiu právnu istotu, ale aj lepšie podmienky pre dlhodobý rast a prístup k sociálnemu zabezpečeniu (akými sú dôchodok, materské alebo nemocenské). Je prakticky nevyhnutná pre sústavné poskytovanie služieb alebo remeselné práce – napríklad pre IT konzultantov, marketingových špecialistov či remeselníkov.
Je však kľúčové dôsledne odlíšiť skutočný obchodný vzťah medzi dodávateľom a objednávateľom od závislej práce, ktorú môžu inšpektori práce preveriť aj na základe náhodnej kontroly.
K naplneniu znakov závislej práce by došlo napríklad vtedy, ak by dodávateľ mal objednávateľom určený pracovný čas, podliehal jeho pokynom a priamemu vedeniu, pracoval v jeho priestoroch a s jeho nástrojmi (napríklad s počítačom) alebo by pracoval výlučne pre tohto jedného odberateľa. Činnosť s takýmito znakmi sa musí vykonávať v pracovnoprávnom vzťahu v súlade so Zákonníkom práce a podlieha úplne inému daňovému a odvodovému režimu ako podnikanie.

Ako je to so zdravotnými odvodmi živnostníka?
Zdravotné odvody sú pre živnostníka povinné od prvého dňa činnosti. Ich výška a spôsob úhrady sa však líšia v závislosti od toho, či ste popri živnosti zároveň aj zamestnancom.
Ak ste iba živnostník (bez súbehu so zamestnaním)
Už od prvého mesiaca podnikania máte povinnosť platiť mesačné preddavky na zdravotné poistenie. Pre rok 2025 je minimálny mesačný preddavok pre osobu bez zdravotného postihnutia stanovený na 107,25 eura. Po skončení roka vám zdravotná poisťovňa na základe daňového priznania vykoná ročné zúčtovanie, v ktorom vám vyrubí prípadný nedoplatok alebo vráti preplatok.
Ak ste živnostník a zároveň aj zamestnanec
V prvom roku podnikania nemáte povinnosť platiť mesačné preddavky na zdravotné poistenie zo živnosti, keďže poistné sa za vás platí z príjmu zo zamestnania. Po skončení roka vám však zdravotná poisťovňa v ročnom zúčtovaní vypočíta poistné aj z príjmov zo živnosti, ktoré následne doplatíte jednorazovo.
A čo sociálne odvody živnostníka? Kedy vzniká povinnosť ich platenia?
Pri sociálnych odvodoch je situácia odlišná a pre mnohých začínajúcich podnikateľov priaznivejšia.
Prvý rok podnikania
Počas prvého roka podnikania nemáte ako živnostník povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne. Môžete tak však urobiť dobrovoľne, ak si chcete zabezpečiť nárok na dávky, ako sú nemocenské či materské.
Druhý a ďalšie roky
Povinnosť platiť sociálne poistenie sa posudzuje spravidla k 1. júlu kalendárneho roka, a to na základe výšky vašich príjmov (pozor, nie zisku) uvedených v daňovom priznaní za predchádzajúci rok. Ak si však lehotu na podanie daňového priznania predĺžite, tento termín sa môže posunúť až na 1. október.
Ak začínate podnikať v roku 2025, povinnosť platiť sociálne odvody vám prvýkrát vznikne od 1. júla 2026 (prípadne 1. októbra 2026), a to v prípade, ak váš celkový príjem za rok 2025 presiahne sumu 9 144 eur.
Ak vám povinnosť platiť odvody vznikne, Sociálna poisťovňa vám sama zašle písomné oznámenie s uvedenou výškou mesačných platieb. Toto pravidlo platí rovnako aj pre živnostníkov, ktorí sú popri podnikaní zároveň zamestnancami.
Každý prípad je individuálny
Predtým, než si založíte živnosť, informujte sa o detailoch v poisťovniach. Napríklad, ak popri podnikaní pracujete, študujete, ste dôchodca alebo poberáte materskú, vaše povinnosti sa líšia. Jednoduchý telefonát alebo návšteva pobočky vám ušetrí čas a vyhnete sa zbytočným problémom.
Priaznivejšie celkové zdanenie
Výhodou práce na živnosť je priaznivejšie celkové zdanenie vďaka paušálnym výdavkom. Živnostník má možnosť uplatniť si paušálne výdavky vo výške 60 % z príjmov, maximálne však do výšky 20 000 eur ročne. V praxi to znamená, že nemusí zbierať bločky, dokladovať skutočné výdavky a viesť ich zložitú evidenciu.
Sadzby dane z príjmov pre rok 2025
„Sadzba dane pri príjmoch z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti závisí od výšky zdaniteľných príjmov a pri prekročení určitej hranice zdaniteľných príjmov aj od výšky základu dane,“ vysvetľuje Ján Vajcík.
Pre rok 2025 platia nasledujúce pravidlá:
Ak živnostník dosiahne zdaniteľný príjem neprevyšujúci 100 000 eur, zdaní celý základ dane sadzbou 15 %.
V prípade prekročenia tejto sumy sa uplatní sadzba 19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne 48 441,43 eura, a 25 % z časti základu dane, ktorá túto sumu presiahne.
Ako sa správne rozhodnúť? Podstata činnosti je kľúčová
„Základným pravidlom by nemala byť otázka, ktorá forma sa mi z daňového hľadiska viac oplatí, ale ktorá forma zodpovedá skutočnej podstate mojej činnosti. Právna forma by mala nasledovať reálny obsah práce, nie naopak,“ zdôrazňuje Ján Vajcík.
Daňový poradca upozorňuje, že ak uzavriete zmluvu len preto, aby ste sa vyhli plateniu daní a nemá to žiadny skutočný obchodný dôvod, daňový úrad ju môže ignorovať. Namiesto toho určí daň podľa toho, čo ste reálne robili.
Najprv si teda vyberte správnu a legálnu formu podnikania, až potom hľadajte spôsoby, ako ušetriť na daniach a odvodoch. Inými slovami – základom je dodržiavať zákony, nie ich obchádzať.
