V Maďarsku sa budú čoskoro konať parlamentné voľby.
Maďarskú politickú scénu už 16 rokov ovláda strana Fidesz. Jej výrazný líder Viktor Orbán vládne v bloku s kresťanskodemokratickou KDNP nepretržite od roku 2010, pričom v predchádzajúcich štyroch po sebe idúcich parlamentných voľbách získal ústavnú väčšinu. Naposledy jeho konzervatívne zoskupenie v roku 2022 vyhralo voľby so ziskom vyše 54 percent a v 199-člennom zákonodarnom zbore získalo celkovo 135 kresiel. Z jednomandátových obvodov 87, z celoštátnej kandidátky 48.
Piaty cyklus však už z pohľadu Orbána pravdepodobne nebude dominantný, v spleti rôznorodých prieskumov to vo viacerých dokonca vyzerá na stratu jeho moci. Hlavnú opozičnú silu v uplynulom období nadobudla stredopravá strana TISZA a jej vyprofilovaný líder Péter Magyar sa stal pre svojho bývalého spojenca a partajného šéfa politickou hrozbou. Svoju kampaň postavil na zmene pomerov vládnutia a na rozdiel od Orbána aj na sympatiách k štruktúram Európskej únie.
Iná opozícia je výrazne v úzadí
Ďalšie opozičné strany zaznamenali pokles preferencií, podľa niektorých prieskumov by sa do zákonodarného snemu dostalo iba Hnutie Naša vlasť s približne šiestimi percentami. Ostatné parlamentné strany sa vzdialili vízii prekročenia potrebnej päťpercentnej hranice.
Maďarská socialistická strana (MSZP) sa dokonca po 36 rokoch vzdala účasti v nadchádzajúcich parlamentných voľbách, lebo nemala dostatok dobrovoľníkov na zber podpisov, ani do volebnej kampane a úplne stratila svoju voličskú základňu.
Pred štyrmi rokmi pritom vytvorila koalíciu s názvom V jednote za Maďarsko, bola v nej spolu s Demokratickou koalíciou (DK), hnutiami Momentum a Jobbik, LMP (Politika môže byť iná) a stranou Párbeszéd (Dialóg). Zoskupenie uspelo v 19 jednomandátových obvodoch a z celoštátnej straníckej kandidátky ich získalo 38, v 199-člennom Národnom zhromaždení tak obsadilo 57 kresiel. Ďalších šesť – a iba zo straníckej listiny – získalo Hnutie Naša vlasť a jeden parlamentný mandát išiel Celoštátnej samospráve Nemcov v Maďarsku.
Orbán vyhlasuje, že je „bezpečná voľba“
Viktor Orbán už dlhšie otvorene vystupuje voči politickému i občianskemu liberalizmu a presadzuje národnú identitu. Zdôrazňuje odmietanie masovej migrácie a v tejto problematike, ako aj v otázke sankcií voči Rusku pre jeho vojnu na Ukrajine, ale tiež v otázke jej budúcnosti v EÚ sa najviac rozchádza s dominantným postojom Európskej únie.
Vo volebnom roku k tomu aktuálne pribudlo prehĺbenie sporov s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, k čomu okrem iných káuz prispela aj tiahla oprava údajne poškodeného ropovodu Družba. Vyhlásil, že aj v prípade veta pôžičky pre Ukrajinu v hodnote 90 miliárd eur sú postoje Maďarska morálne správne, právne opodstatnené a politicky rozumné.
Orbán, v kampani apelujúci na voličov sloganom „Bezpečná voľba“, na adresu obvodových kandidátov TISZA vyhlásil, že sú príliš ľavicoví, príliš bruselsky orientovaní a ich voľba je rizikom. Varoval pred úspornými opatreniami, zvyšovaním daní, nezamestnanosťou a chaosom, čo by podľa neho hrozilo v prípade vládnutia tejto strany. Maďarský premiér má otvorenú a angažovanú podporu amerického prezidenta Donalda Trumpa, podporili ho aj talianska premiérka Georgia Meloniová a predseda izraelskej vlády Benjamin Netanjahu.
TISZA môže po 16 rokoch vymeniť Orbána
TISZA vstúpila na jeseň do kampane so sloganom „Zmena systému pokojne a zodpovedne“. Už vtedy jej viaceré prieskumy predpovedali volebné víťazstvo a odvtedy sa v prieskumoch týchto agentúr veľa nezmenilo, akurát sa menia preferenčné percentuálne body a rozdiel medzi Magyarovou a Orbánovou stranou. Péter Magyar sa sústredil na kritiku súčasnej vládnej garnitúry a ponúkal svoje riešenia. Orientoval sa na témy právneho štátu a európskych pravidiel, obnovenia nezávislosti súdov, kontrolných orgánov a transparentných procedúr. Ochrane novinárov a nezávislosti médií ponúkol legislatívne záruky.
Využil aj citlivú kauzu na Slovensku a vyzval svojho soka, aby sa podpísal pod jeho list predsedovi vlády SR so žiadosťou o stiahnutie novely zákona, ktorá hrozí šesťmesačným väzením osobám spochybňujúcim Benešove dekréty. Magyar tiež varoval, že prípadná vládna koalícia Fideszu s opozičným Hnutím Naša vlasť by hrozila huxitom, teda vyvedením krajiny z EÚ.
Zoskupeniu opozičného lídra v uplynulých týždňoch nenamerali podporu pod 30 percent a v niektorých prieskumoch dosiahol až nad 50 percent. Vládnuci Fidesz sa pohybuje tiež v širšom rozmedzí, v niektorých odhadoch pod 30, v iných nad 40 percent. Hnutie Naša vlasť a Maďarská strana dvojchvostého psa zaznamenali v januári štvorpercentnú podporu a Demokratickú koalíciu by volili tri percentá respondentov.
Podľa niektorých agentúr v porovnaní s koncom minulého roka klesla ochota voličov zúčastniť sa na voľbách a analytici to hodnotia ako výhodu pre vládny blok. Pred štyrmi rokmi sa na voľbách zúčastnilo takmer 70 percent oprávnených voličov.
TISZA - Strana rešpektu a slobody
Stranu založili 23. októbra 2020 Attila Szabó a Boldizsár Deák. Prvé parlamentné voľby však absolvuje až teraz a Péter Magyar svojím príchodom zvýšil jej ambície mnohonásobne. Vo februári 2024 odišiel od Orbána s úmyslom založiť vlastnú stranu, ale administratívne by s ňou nestihol voľby do Európskeho parlamentu. V apríli vstúpil do Tiszy, kde ho hneď zvolili za jedného z podpredsedov a lídra kandidátky.
V májových voľbách do EP skončila Tisza na druhom mieste s takmer 30 percentami hlasov a siedmimi kreslami z celkových 21. Po tomto úspechu si Tisza začala budovať členstvo a jadro, keďže strana nebola pred Magyarovým vstupom príliš aktívna. Založila si sieť lokálnych podporovateľov a potenciálnych kandidátov. K januáru 2025 už existovalo vyše 200 „ostrovov Tiszy“ s dokopy viac ako 20 000 členmi.
V júli zvolili za nového šéfa strany Magyara, Szabó dostal titul čestného predsedu. Strana sa snaží robiť stredopravú politiku na konzervatívnom základe s liberálnymi prvkami.
PÉTER MAGYAR sa narodil 16. marca 1981 v Budapešti. Vyštudoval právo v Budapešti a na Humboldtovej univerzite v Berlíne v rámci programu Erasmus. Profesijnú kariéru rozvil v oblasti medzinárodného práva, pomáhal nadnárodným spoločnostiam s ich investíciami v Maďarsku. Neskôr sa však zapájal aj do bezplatného právneho zastupovania a pomoci protivládnym aktivistom počas protestov v roku 2006. V tom čase už rozbiehal na miestnej úrovni politickú kariéru v opozičnom Fidesze.
V strane sa vypracoval na vplyvnú a v zákulisí silnú osobnosť a po volebnom víťazstve v roku 2010 pracoval na ministerstve zahraničných vecí. Počas maďarského predsedníctva v EÚ pôsobil v stálom zastúpení a od roku 2015 začal pracovať na úrade predsedu vlády. V rokoch 2019 až 2022 bol generálnym riaditeľom Študentského úverového centra.
Vo februári 2024 zverejnil tajnú zvukovú nahrávku svojej ex-manželky a exministerky spravodlivosti Judit Vargovej. Z nej vyplynulo, že maďarská prezidentka Katalin Nováková udelila v apríli 2023 milosť zástupcovi riaditeľa štátneho detského domova, ktorý kryl pedofilné činy. Prezidentka pod tlakom vyvolaných protestov verejnosti rezignovala.
Magyarov odchod z Fideszu sprevádzala jeho vysoká verejná aktivita, osoby napojené na vládu a blízke premiérovi obvinil z korupcie. V marci 2024 zorganizoval v Budapešti zhromaždenie s účasťou desiatok tisíc ľudí, na ktorom oznámil vznik nového politického projektu. Ten sa napokon realizoval oživením pasívnej strany TISZA, cez ktorú sa v máji stal poslancom EP. V tejto pozícii a od leta aj ako šéf partaje organizoval ďalšie demonštrácie a iné kritické iniciatívy voči Orbánovi. Napriek tomu, že aj okolo jeho vlastnej osoby sa rozvinuli škandály, v priebehu roka a pol sa vypracoval na vážneho súpera Viktora Orbána a dokonca mierneho favorita parlamentných volieb 2026.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
