Koalícia tvrdí, že balík má znížiť náklady a byrokraciu pre slovenské podniky.
Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky predstavilo balík 38 prorastových opatrení. Rezort pod vedením ministerky Denisy Sakovej (Hlas-SD) zverejnil návrh v pondelok 1. júna večer a tripartita o ňom mala rokovať v druhý deň. Verejnosť, odbory aj zamestnávatelia tak dostali na preštudovanie zásadných zmien len pár hodín.
Koalícia tvrdí, že balík má znížiť náklady a byrokraciu pre slovenské podniky. Na to, ako tento krok vnímajú ekonomickí analytici, sme sa spýtali Martina Vlachynského a Radovana Ďuranu z inštitútu INESS.
„Bolo treba niečo urobiť, tak niečo urobili“
Vláda podľa Vlachynského pokračuje v predkladaní zákonov v šibeničných termínoch. Kritizuje, že verejnosť má minimálny priestor na vyjadrenie.
„Balíček ako celok síce považujem za prínos, ale zároveň predstavuje absolútne nevyužitý potenciál. Pri 7 z 38 opatrení spomínajú, že chcú danú problematiku len preskúmať - to však nie je opatrenie. Skúmať mohli doteraz, teraz mali predkladať konkrétne opatrenia, kým niečo vyskúmajú, budú voľby," myslí Vlachynský.
Za reálnych tým pádom považuje len 31 opatrení. Tie podľa neho predstavujú drobné zmeny, ktoré na ekonomickom smerovaní Slovenska nič nezmenia.
Podobne na balíček opatrení pozerá aj Radovan Ďurana: „Bolo treba niečo urobiť, tak niečo urobili“. Opatrenia nazval povinnou jazdou drobných zmien, ktoré však nijako podnikateľské prostredie alebo šance na získanie vyššej mzdy neovplyvnia. „Opatrenia sú odstraňovaním prekážok, ktoré štát stavia podnikateľom do cesty. Pokiaľ sa vláda nedotkne daňových sadzieb, tak žiaden rast nemôžeme očakávať," uviedol.
Ktoré konkrétne opatrenia sú pozitívne?
Obaja analytici sa zhodli, že prínosom pre občanov môže byť návrh na zvýšenie odvodovej odpočítateľnej položky, ktorý by mohol pomôcť zvýšiť čistý príjem pre ľudí zarábajúcich minimálnu mzdu.
Martin Vlachynský tiež považuje za pozitívne zavedenie druhej šance v právnych predpisoch týkajúcich sa výkonu podnikateľskej činnosti. „Ak bude zavedené a implementované správne, môže v budúcnosti zmenšiť počet prípadov, ako bola kauza s langošom.
Tiež pripísal istý potenciál skupine opatrení v energetike. Môžu zlepšiť situácie pre priemysel. Otázna je ale podľa neho ich implementácia. Podobný postoj má aj k preskúmaniu pravidiel BOZP.
Zmeny podľa analytikov musia byť tvrdšie
Radovan Ďurana hovorí, že o väčšine opatrení sa hovorilo už dávno a o niektorých sa ešte len bude rokovať. Celkovo zhodnotil, že v opatreniach zásadné zmeny nie sú a veci, ktoré považuje za najškodlivejšie veci pre slovenskú ekonomiku – sadzba dane z príjmu fyzických osôb 30 a 35 %, transakčná daň, najvyššia sadzba dane z príjmu právnických osôb v regióne – zostávajú.
Podľa analytika Radovan Ďurana by naša ekonomika potrebovala razantnejšie opatrenia. „Tie sú podmienené tým, že by vláda konečne začala škrtať vo výdavkoch a na to nemá žiadnu odvahu. Vláda si neplní svoju zásadnú úlohu a občania očakávajú predovšetkým zvyšovanie kvality života a kúpnej sily.“
Obaja analytici sa zhodli na tom, že predstavený balíček síce podnikateľom mierne uľaví od byrokracie, no skutočný ekonomický rast nateraz neodštartuje.
