Za podobným správaním často stoja genetické predispozície.
Útok psa nemusí prísť len od cudzieho zvieraťa. Potvrdzuje to prípad chlapca, ktorého pri pokuse pohladkať rodinnú fenku staforda napadol vlastný domáci miláčik. Dieťa utrpelo poranenia tváre v oblasti pod okom a na brade.
Na prípad upozornil portál tnlive.sk. Psí psychológ Richard Ulianko pripomína, že podobné incidenty nebývajú náhodné. Správanie psa môže ovplyvniť viacero faktorov – od genetickej výbavy cez podmienky, v akých vyrastal, až po spôsob výchovy v novej rodine.
Odborník upozorňuje, že pri výbere šteňaťa by sa budúci majitelia mali zaujímať aj o jeho rodičov. Agresivita alebo zanedbaná starostlivosť u chovných jedincov sa totiž podľa neho môže odraziť aj na psychike potomkov.
Psa treba vycvičiť
Rovnako dôležitá je podľa Ulianka včasná výchova. Tvrdí, že už od prvých dní by sa malo šteňa učiť privolaniu, zákazovým povelom a socializácii s ľuďmi aj inými psami. Ak pes nemá jasne nastavené pravidlá a hranice, môže podľa odborníka reagovať nevyspytateľne aj voči členom vlastnej domácnosti.
Psychológ zároveň upozorňuje, že deti by sa so šteniatkami nemali hrať bez dozoru dospelých. Nevhodné skúsenosti z mladého veku môžu podľa neho prispieť k neskorším problémom v správaní.
Medzi varovné signály nedostatočne socializovaného psa patrí strach z bežného kontaktu s ľuďmi, cerenie zubov, výpady, štekanie alebo snaha uniknúť. V takých prípadoch sa odporúča vyhľadať pomoc odborníka na výcvik a správanie psov.
