Ako hovoriť s človekom, ktorý uveril dezinformáciám? Odborník na informačnú bezpečnosť Tomáš Kriššák hovorí, že súboj faktov nefunguje a namiesto toho by sme v sebe mali zapnúť empatiu.
Dezinformácie rozkladajú spoločnosť a stávajú sa čoraz väčším problémom, na ktorý sa nám nedarí nájsť jednoznačné riešenia. Tomáš Kriššák je odborníkom na informačnú bezpečnosť, a tak je jednou zo súčastí jeho práce aj boj s dezinformáciami, či už na digitálnych platformách, alebo mimo nich.
Podľa jeho slov sú generačným problémom našej spoločnosti, ktorý umocnil príchod sociálnych sietí. ,,Od roku 2018 len na Facebooku vzniklo okolo 2000 subjektov, ktoré šíria nejaké typy konšpirácií. Vytvorila sa nám tak asymetria, keď profesionálnych médií, ktoré sa snažia objektívne informovať, je omnoho menej. Manipulátori proste hrajú v presile,“ vysvetľuje v rozhovore Kriššák, s ktorým sa sa rozprávali počas protikorupčného festivalu Pucung.
V Refresheri sa pravidelne venujeme témam, ktoré hýbu našou spoločnosťou, a jednou z nich je aj boj s dezinformáciámi, ktoré sa za posledné roky stávajú čoraz závažnejším problémom. Ak nás chceš v tom podporiť, staň sa členom klubu REFRESHER+ a dostaň sa k prémiovému obsahu.
Treba s konšpiráciami aktívne bojovať alebo ich môžeme ignorovať?
Podľa môjho názoru by sme im mali venovať pozornosť a snažiť sa vytvárať bezpečnejší informačný priestor. Umožňuje nám to jednak vytvárať informovanejšie rozhodnutia a zároveň nám to pomáha tvoriť pevnejšiu, odolnejšiu a šťastnejšiu spoločnosť.
Veľmi si vážim slobody, ktoré mám ako občan slobodnej krajiny, a s tým súvisí aj to, aby sme sa k slobode stavali zodpovedne. Ak sa stretneme s konšpiráciami, ktoré sú nepravdivé a manipulatívne, mali by sme ich tak označiť, pretože pre spoločnosť môžu byť zaťažujúce.
Ako komunikovať s ľuďmi, ktorí uverili konšpiráciám?
Ak chceme niekomu pomôcť naštartovať kritické myslenie, musíme mať dobre navnímané to, čomu ten človek vlastne verí, a zapnúť v sebe empatiu. Je lepšie začať konverzáciu napríklad vetou „Aj mňa by to, o čom hovoríš, znepokojovalo“. Namiesto toho často neakceptujeme emócie, ktoré človek v spojitosti s dezinformáciami má, a staviame sa do istej opozície, keď sa ho snažíme nasilu presviedčať alebo zosmiešňovať.
Funguje práve opak, keď sa človek cíti pri komunikácii bezpečne a nemá pocit, že s ním chceme súperiť. Ak funguje vzájomná dôvera a rešpekt, môžeme sa začať rozprávať o tom, kde sú nejaké logické slabiny ich tvrdení, a najmä musíme dať druhému priestor, aby na to prišiel sám.
Posledných sto rokov sme boli pod vplyvom rôznych manipulácií a dezinformácie sa stali naším generačným problémom.
Tak môžeme docieliť, že sa človeku znovu spustí kritické myslenie a zároveň nepríde o vážnosť k sebe samému, ak si prizná, že sa mýlil a veci sú inak, ako si myslel. Výsledkom tohto bude pochopenie, že musíme myslieť otvorene a neustále sa zdokonaľovať a zlepšovať sa aj v rámci informačnej bezpečnosti.
Nemali by sme teda skĺznuť do súboja faktov…
To bude s určitosťou viesť k neúspechu a k tomu, že človek sa ešte viac uzavrie. Buď to ani nebude chcieť počuť, alebo to celé vezme ako útok. Ak sú fakty v absolútnom rozpore s tým, v čo verí, tak ho zaujímať nebudú.
Ako reagovať na hoaxy v online priestore, napríklad v prípade, že niekto z našich známych zdieľa dezinformácie?
Na začiatku by si mal asi každý uvedomiť, koľko času a energie chce venovať informačnej bezpečnosti. Je dobré robiť to vo svojom najbližšom okolí v momentoch, keď zaznievajú konšpiračné teórie. Treba sa vždy ozvať a doplniť debatu o skutočnosti, ktoré sú presné a faktické.
V online priestore môžeme mať pocit, že to zmysel už nemá, čomu sa osobne ani nečudujem. Ja k tomu však pristupujem tak, že každá dobrá a pozitívna interakcia zmysel má. Treba sa však držať spomínaných princípov rešpektu, nepoučovať a len v rozumnej miere poukazovať napríklad na nepresnosť niektorých tvrdení. Mal by to byť vždy kokteil empatie, emócie a faktov.
