Zatiaľ čo sa v politických kuloároch formuje nová väčšina, občania Slovenska zvažujú, čo ďalej. Na sociálnych sieťach reagovali mladí na výsledky volieb s nevôľou až rozčarovaním. Vydali sme sa preto do ulíc zistiť, či tu chcú zostať žiť.
Mobilizačné kampane pred voľbami cielené na mladších voličov varovali pred odlivom mozgov. Ak vraj voľby dopadnú v prospech strán s korupčnou minulosťou a extrémistickou či proruskou rétorikou, čaká nás pokračovanie negatívneho trendu odchodu mladých.
Dva dni po víťazstve Smeru sme sa vydali do bratislavských ulíc. Zaujímalo nás, aká nálada prevláda u našich čitateľov. Budú mladí, ktorých hlas možno zostane naďalej nevypočutý, voliť nohami?
„Kamaráti sa začali učiť cudzie jazyky“
Mladý otec Lukáš sa so synom ponáhľa na vlak. Zatiaľ len vnútroštátny. „Volil som so ženou PS, asi ako väčšina Bratislavy,“ prezradí a zamyslí sa. „Zo psychologického hľadiska dokážem pochopiť voličov mnohých strán. Logika voličov Smeru však ide úplne mimo mňa. Po toľkých rokoch a rukolapných dôkazoch, je to šokujúce.“
Pozitívne vníma, že sa do parlamentu nedostala Republika. Optimista však nie je. Je si takmer istý, že budúcu vládu zostaví Smer, Hlas a SNS, aj keď šípi, že im to dlho nevydrží. „S tým, kto všetko tam je za SNS, to nebude stabilné. KDH do toho nepôjde, keďže by im časť strany odišla a Fico by im navyše pripomínal, že popri SNS ich vlastne nepotrebuje,“ zapolitizuje si, kontrolujúc tabuľu s odchodmi.
Lukáš so ženou nad odchodom do zahraničia intenzívne uvažovali. Do úvahy vraj pripadalo najmä Česko, s ktorým sme si „mentálne aj jazykovo blízko“. Mnoho jeho kamarátov je vraj v úvahách o odchode zo Slovenska ďalej a niekoľko z nich sa učí aj cudzie jazyky.
„Voľby nedopadli úplne katastrofálne, ale iba katastrofálne. Vláda asi nebude mať ústavnú väčšinu, takže odchod zatiaľ nie je urgentný. Ešte stále to zvažujeme, ale nechceme hodiť predčasne flintu do žita. Keď všetci odídu, bude tu z toho čistý ,Orbanistan‘. Musíme rozmýšľať aj nad tým, kam budú chodiť naše deti do školy,“ vysvetlí, keď na tabuli blikne číslo nástupišťa.
„Sledujem, ako sa to tu čoraz viac podobá na Bielorusko“
Čerstvá absolventka grafického dizajnu Maria pochádza z Bieloruska. Keďže u nás žije len tri roky, voliť nemohla. Napriek tomu sleduje našu politickú situáciu podrobne. „Nie som spokojná. Z domu som zvyknutá, aké to je, keď niekto podporuje vojnu,“ povie smutne o výsledkoch volieb.
Nechápe, ako môžu Slováci voliť proti svojim záujmom. „Z Bieloruska poznám ten pocit, keď chvíľku veríš, že všetko bude dobré a niečo sa konečne zmení. Na Slovensku nemali ľudia len neurčitú nádej, no mohli aj reálne a slobodne voliť. Napriek tomu si vybrali takto... Videli ste predsa, že Fico nie je normálny človek. Ako ho môžete znova zvoliť?“ pýta sa slovenských voličov.
Maria je po štúdiu v štádiu rozhodovania, či medzi Slovákmi ostane žiť. Nevylučuje, že jej kroky čoskoro povedú na západ. „Vidím, že situácia aj názory sa tu čoraz viac podobajú Bielorusku. Cítim, že Slovensko má obrovský potenciál, no rozvíja sa strašne pomaly. Chcem ísť niekam, kde sú aj lepšie platy a ocenenie práce,“ vymenúva dôvody.
Hoci sú jej slovenskí kamaráti z výsledkov volieb tiež rozčarovaní, prevláda u nich vedomie, že depresívna nálada ničomu nepomôže. Chcú vraj naďalej pozitívnym príkladom a prácou vplývať na svoje okolie.
„V rodine sa už o politike radšej nerozprávame“
Lukáš s Damiánom relaxujú, pozorujúc zurčiacu fontánu na Námestí slobody. Obaja boli voliť a zhodnú sa, že sú sklamaní, avšak nie prekvapení. Damián sa dokonca na výsledky snaží pozerať pozitívne. Teší ho, že sa do parlamentu nedostala Republika a PS dosiahlo najlepší výsledok v histórii slovenských liberálnych strán. Posledný semester strávil v zahraničí a zatiaľ ho tu drží len to, aby dokončil školu.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Čo si myslia mladí voliči OĽaNO.
- Aká je po voľbách atmosféra v rodinách.
- Čo drží mladých na Slovensku.
- Aké argumenty majú nevoliči žijúci v zahraničí.
