Europoslanec Tomáš Zdechovský hovorí o organizovaných skupinách, ktoré roky zneužívali eurofondy na Slovensku. V rozhovore nám povedal, že meno Norberta Bödöra sa v dokumentoch objavuje opakovane a problém siaha až na úroveň vlád.
Na Slovensku sa za posledné roky objavilo množstvo podozrení týkajúcich sa netransparentného čerpania eurofondov. Europoslanci budú v júli hlasovať o záverečnej správe misie výboru pre rozpočtovú kontrolu Európskeho parlamentu. Správa upozorňuje na systémové zlyhávania v oblasti kontroly a prideľovania dotácií. V dôsledku týchto pretrvávajúcich problémov môže Slovensko čeliť problémom pri čerpaní eurofondov.
Europoslanci identifikovali viacero prípadov, ktoré sa týkajú možného predražovania projektov, prideľovania dotácií vybraným skupinám či údajného ovplyvňovania rozhodovania cez sieť prepojených osôb.
„Na Slovensku sme identifikovali tri hlavné organizované skupiny a asi sedem menších okrajových vetiev,“ povedal v rozhovore pre Refresher český europoslanec Tomáš Zdechovský. V niektorých podnetoch sa opakovane spomína aj meno podnikateľa Norberta Bödöra, ktoré je známe z viacerých medializovaných káuz.
- Aké tri najväčšie schémy zneužívania eurofondov identifikovali europoslanci.
- V ktorých regiónoch Slovenska sa najčastejšie opakujú predražené a neefektívne projekty.
- Ako sa zapájali súčasní aj bývalí štátni zamestnanci, starostovia či sudcovia.
- Či je Slovensko v čerpaní a zneužívaní eurofondov najhoršie spomedzi krajín V4.
- Ktorí dôležití ľudia prehovorili o pozadí rozdeľovania eurofondov.
- Kto sú hlavní podozriví.
- Či môže Slovensko prísť o eurofondy a aké budú ďalšie kroky.
Začala by som asi tým, že finálna správa je už takmer úplne napísaná. Aké sú teda hlavné zistenia?
Hlavné zistenia sú také, že na Slovensku, žiaľ, za posledných sedem rokov nedošlo k výrazným zmenám v čerpaní európskych fondov. Stále tu pretrváva veľký problém s tým, že kontrola týchto fondov nefunguje. Mnohé peniaze končia tam, kde by nemali – v rukách súkromných vlastníkov – namiesto toho, aby pomáhali zlepšovať konkurencieschopnosť.
Jediný región, ktorý sa dokázal priblížiť priemernej úrovni Európskej únie, je Bratislava – a to je veľmi málo. V záverečnej správe preto považujeme za mimoriadne problematické, čo sa na Slovensku v posledných rokoch deje a ako nefunkčné sú niektoré systémy manažmentu európskych financií.
Čo to teda znamená pre Slovensko? Viem, že sa hovorilo, že to môže ovplyvniť budúce čerpanie eurofondov. Hrozí nám to?
Áno, už teraz Slovensko vracia 200 miliónov eur, pretože ich nedokáže zmysluplne využiť. Je to dôsledok aj toho, že súčasná vláda výrazne zasahuje do fungovania Pôdohospodárskej platobnej agentúry a ukazuje sa, ako boli projekty ovplyvňované rôznymi skupinami.
To vedie k tomu, že Európska únia bude čoraz viac vyžadovať dodatočné materiály a podrobne skúmať všetky projekty. To, samozrejme, spôsobí zdržania. Nebude dosť času na vyhlasovanie výziev, nebude dostatok času na samotnú realizáciu projektov, a tým pádom Slovensko príde o ešte viac peňazí.
Keď ste pracovali na tejto správe a zároveň vám prichádzali rôzne podnety, všimli ste si nejaký vzorec, ktorý sa opakoval?
Áno, všimli sme si určité vzorce. Jeden zo vzorcov nazývame kódovým označením „Žilina“. Ide o oblasť Žilina – Čadca, kde podnikatelia napojení na miestnych oligarchov a politikov výrazne predražovali zákazky. Máme napríklad viacero prípadov výstavby detských ihrísk, ktoré boli predražené až šesťnásobne. Alebo príklady dopravných stavieb, ktoré boli realizované za nezmyselné sumy.
Druhý vzorec voláme „Východ“ – ide o Košice a okolie. Tam dochádzalo k systematickému rozkrádaniu eurofondov. Vyhlásila sa výzva, na ktorú bol extrémne krátky čas, prihlásilo sa málo subjektov, všetky získali peniaze a nikto to nekontroloval. Neriešila sa efektivita a za obrovské množstvo peňazí sa neurobilo v podstate nič. Všetky tie projekty po piatich rokoch skončili, po období udržateľnosti už nemali žiadne pokračovanie. Myslíme si, že tam pôsobila skupina ľudí, ktorá systematicky kradla peniaze z európskych fondov.
A tretí z nich voláme „Nitra“. Ide o skupiny prepojených podnikateľov, z ktorých jeden zvyčajne dominuje a práve tieto skupiny dostávali prednostne peniaze, napríklad na rôzne stavebné projekty či z poľnohospodárskych dotácií.
Je ten podnikateľ Norbert Bödör?
Určite áno, toto meno tam figuruje ako jedno z hlavných. A, žiaľ, ani súčasná vláda sa s týmto menom nijako nevyrovnala.
Ide o hlavného podozrivého v kauze Dobytkár. Je spájaný s množstvom výpovedí bývalých aj súčasných zamestnancov Pôdohospodárskej platobnej agentúry, ministerstva pôdohospodárstva, ale aj policajtov. Toto meno sa skloňuje veľmi často ako niekto, kto ovplyvňoval a stále ovplyvňuje dianie v agentúre a kto má obrovský vplyv na to, ktoré európske fondy sa čerpajú a ktoré nie.
Meno Norberta Bödöra figuruje aj v kauze Haciendy. V súčasnosti sa hovorí o tom, že niekto bude musieť vrátiť eurofondy, ktoré boli použité pri výstavbe týchto víl. Kto ich bude musieť vrátiť?
Všetci. Všetci, ktorí tie peniaze nevyužili na to, aby Slovensko posunuli dopredu – napríklad vybudovaním ubytovacích kapacít – ale ich zneužili. Každý, kto tieto peniaze zneužil na výstavbu súkromných víl, ich bude musieť vrátiť späť. Európska únia tu nie je na to, aby bola bankomatom pre niekoľkých vyvolených politikov a ich kamarátov.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Ako fungovala schéma „zaplať percento, inak peniaze neuvidíš“ pri eurofondových dotáciách.
- Kto sú hlavní podozriví a akú rolu v systéme zohráva Norbert Bödör.
- Kto sú hlavní informátori priamo zvnútra systému.
- Na koho sú podozrivé dotácie napojené.
- V akých prípadoch môže Slovensko prísť o ďalšie milióny z eurofondov.
- Ako vyzerá typický scenár predraženého projektu.
