Ak bude tento trend z uplynulých 30 rokov pokračovať, Zem sa oteplí o 1,5 stupňa v roku 2033.
Tohtoročný apríl bol najteplejším mesiacom roka od začiatku meraní. Zároveň bol jedenástym najteplejším mesiacom v rade. Ak bude trend otepľovania z uplynulých 30 rokov pokračovať, Zem sa oteplí o 1,5 stupňa už v roku 2033.
Tohtoročný apríl bol tiež prvý zaznamenaný mesiac s priemernou globálnou teplotou nad 15 stupňov Celzia. To isté platí o oceánoch, ktorých povrchová teplota zaznamenala nadpriemerné hodnoty trinásty mesiac po sebe. Vyplýva to z údajov zverejnených európskym monitorovacím programom Copernicus.
Priemerná globálna teplota vzduchu dosiahla v apríli 15,03 stupňa Celzia, čo je o 0,67 stupňa viac ako priemer z rokov 1991 – 2020. V Európe bol apríl dokonca o 1,49 stupňa teplejší v porovnaní s týmto referenčným obdobím.
Nie je to nič neobvyklé: Európa sa podľa Európskej agentúry pre životné prostredie (EEA) zohrieva najrýchlejšie zo všetkých kontinentov. V porovnaní s predindustriálnym referenčným obdobím (1850 – 1900) bol apríl 2024 globálne o 1,58 stupňa teplejší.
„Aj keď je to nezvyčajné, podobná séria mesačných globálnych teplotných rekordov sa odohrala už predtým v rokoch 2015 – 2016,“ uvádza sa vo vyhlásení programu Copernicus.
Priemerná globálna teplota za posledných dvanásť mesiacov (máj 2023 – apríl 2024) bola o 1,61 stupňa vyššia ako predindustriálny priemer.
Oteplenie o nebezpečný 1,5 stupňa môže nastať čoskoro
To však neznamená, že nie je možné dosiahnuť cieľ udržať oteplenie do úrovne 1,5 stupňa stanovené v Parížskej dohode z roku 2015, keďže sa berú do úvahy dlhodobé priemerné hodnoty. Copernicus nedávno uviedol, že ak bude tento trend z uplynulých 30 rokov pokračovať, stane sa tak v roku 2033.
Podľa vedcov z programu Copernicus periodický jav El Niňo, ktorý spôsobuje ohrievanie Tichého oceánu a vedie k zvýšeniu globálnych teplôt, vyvrcholil začiatkom tohto roka a v apríli pokračoval v oslabovaní smerom k „neutrálnemu stavu“. Napriek tomu priemerné teploty povrchu morí a oceánov prekonali v apríli rekordy už 13. mesiac po sebe.
Otepľujúce sa oceány ohrozujú tamojší život, prispievajú k pribúdaniu vlhkosti v atmosfére a ohrozujú jej kľúčovú úlohu pri pohlcovaní emisií skleníkových plynov ohrievajúcich Zem. Predpovede naznačujú, že v druhej polovici roka by mohol nastúpiť jav La Niňa, keď sa začne Pacifik ochladzovať, „avšak podmienky sú stále dosť neisté“, povedal pre AFP Julien Nicolas, klimatológ z programu Copernicus.
Nové rekordy
„Dodatočná energia viazaná v oceánoch a atmosfére v dôsledku rastúcej koncentrácie skleníkových plynov bude naďalej posúvať globálne teploty k novým rekordom,“ konštatoval vo vyhlásení riaditeľ programu Copernicus Carlo Buontempo.
