Mladí Slováci pre Refresher prezradili, ako s kradnutím začali, čo všetko a ako často to robia. Hovoria o akejsi „morálke kradnutia“.
V posledných mesiacoch zaznamenali viaceré obchodné reťazce na Slovensku výrazný nárast krádeží. Mnohé potravinové i nepotravinové prevádzky hlásia zvýšený počet prípadov a pripisujú to novele Trestného zákona Ficovej vlády, ktorá zvýšila hranicu malej škody z 266 na 700 eur.
Krádeže do tejto sumy považujú policajti po novom za priestupok, nie za trestný čin, čo podľa mnohých obchodníkov môže motivovať páchateľov k častejším krádežiam.
Refresheru sa podarilo získať výpovede niekoľkých mladých ľudí, ktorí priznávajú, že sa dopúšťajú drobných krádeží v obchodoch. V článku prinášame ich svedectvá, ktoré opisujú motivácie, morálne dilemy, životné situácie aj vplyv novely na ich správanie.
Ich správanie komentuje aj Sociológ Robert Klobucký zo Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied. Taktiež upozorňuje na nebezpečné spoločenské efekty novely Trestného zákona, ktoré môžu po jej zavedení vznikať.
- Ako sa ku kradnutiu dostala Klára, Matúš aj Veronika.
- Čo, kedy a v akej intenzite mladí Slováci kradnú.
- Ako sa všetci traja zhodli na akejsi „morálke v kradnutí“.
- Ako hodnotí toto správanie sociológ.
- Aké vážne celospoločenské dôsledky môže mať ešte Ficova novela Trestného zákona v podobe novej subkultúry.
Pre mňa to nie je nejaký rozmar, že kradnem drahé voňavky, alebo luxusné oblečenie. Nie – pre mňa sú to len potraviny alebo veci každodennej potreby
Klárin „aha“ moment v kradnutí
Klára je stále študentka vysokej školy a ku kradnutiu potravín sa dostala približne pred 3 rokmi. Začalo sa to tak, že omylom nezaplatila múku. Bola na nákupe, nezobrala si košík a mala veľa vecí v rukách. „Potrebovala som zobrať ešte múku, tak som ju dala do tašky lebo som ju už nevládala zobrať do rúk. Pri pokladni som na to zabudla a potom som si uvedomila, že vlastne nič sa nestalo a nikto ma nezastavil,“ spomína Klára a dodáva, že spätne túto situáciu hodnotí ako „aha“ moment.
Od tohto incidentu jej idea kradnutia vŕtala v hlave, až ju napokon preklopila do reality. Klára prezradila, že nekradne často ani veľa, ale občas si takýmto spôsobom „prilepší“ keď má finančné problémy v „náročnej situácii pracujúceho študenta v krajine, ktorá je extrémne drahá“.
„Pre mňa to nie je nejaký rozmar, že kradnem drahé voňavky, alebo luxusné oblečenie. Nie – pre mňa sú to len potraviny alebo veci každodennej potreby, čo mi na konci dňa vie veľmi finančne pomôcť, keď si napríklad študent a máš vychádzať s nejakými minimálnymi peniazmi z brigády, máš platiť nájom a študovať väčšinu času,“ hovorí Klára s tým, že z obchodov berie najmä potraviny a občas aj veci každodennej spotreby ako napríklad šampón.
„Morálka kradnutia“
V kradnutí sa riadi istými „morálnymi zásadami“. „Neberiem veci v malých súkromných obchodoch, to by mi prišlo hlúpe. Tí ľudia sem často emigrovali s ničím a nechcem im uberať z toho mála, čo majú. Veľké súkromné reťazce sú pre mňa iný prípad,“ prezradila Klára.
