Odsúdený extrémista Mazurek
Mazurek vo svojej komunikácii na sociálnych médiách stavia najmä na tvrdej kritike európskych inštitúcií, ako aj na nenávistnej rétorike voči utečencom či LGBTQ+ menšine. Tieto témy majú spolu s Blahom spoločné.
Smerácki vlci ošklbali Republiku o percentá
Podľa Lenča je otázne už len tvrdenie, či sa Blaha a Mazurek nachádzajú na opačných koncoch politického spektra. „V mnohých aspektoch sa politiky Smeru a Republiky podobajú. V ostatných voľbách to bol Smer, ktorý ‚vykostil‘ Republiku,“ hovorí expert. „Podobnosť až rovnakosť v kontexte europarlamentu vidíme v absolútnej kritike politických elít a inštitúcií. Kritika je často osobná a emocionálna.“
Aj podľa Borisa Zalu majú Smer a Republika veľa spoločných tém. „Ak si vezmeme predvolebnú kampaň v roku 2023, z útokov na LGBT menšinu urobili tzv. ‚smerácki vlci‘ základnú tému kampane. Príslušníkov menšiny dehumanizovali a ponižovali, čím chceli ukázať svoju príslušnosť ku konzervativizmu,“ uvádza Zala.
Zhodnú sa na všetkom?
Existujú stále témy, pri ktorých nájdu Smer a Republika rozkol? Lenč tvrdí, že je to len otázka času. „Myslím si, že pred parlamentnými voľbami nájdu nezhody najmä v témach, ktoré sa týkajú domácej politiky, ekonomiky a tém, ktoré už dnes Republika kritizuje, ako je napríklad transakčná daň a pod. Je veľmi pravdepodobné, že Republika bude tvrdým kritikom Smeru, aby získala časť jeho voličstva. Nemyslím si ale, že rozkol bude taký fatálny, aby nemohli tieto subjekty po voľbách spolupracovať, ak iná možnosť nebude,“ spomína politológ.
Podľa Zalu k výraznej ideovej zmene Smeru už nedôjde. „Myslím si, že Smer už definitívne zostane v národno-konzervatívnej podobe a nikam sa neposunie. Určite nie do stredu a už vôbec nie doľava smerom k sociálnej demokracii alebo k čomukoľvek inému. Zostane mu už len národno-konzervatívna rétorika,“ uzaviera Zala.
Keď je gesto viac než slovo
Nie je však dôležité len to, čo politik hovorí, ale aj ako to hovorí. Chýbajúcu obsahovú nasýtenosť preto často politici kompenzujú bohatou neverbálnou komunikáciou. Či ide o gestá, mimiku alebo postoj, všetky tieto faktory ovplyvňujú to, ako daný komunikovaný obsah prijmeme. Odborník na neverbálnu komunikáciu a mentor Tomáš Vepi tvrdí, že politici využívajú neverbálnu komunikáciu na manipulovanie svojich divákov a poslucháčov. Preto sme mu ukázali výstupy oboch politikov v pléne europarlamentu, aby porovnal ich neverbálne vystupovanie.
Na videu publikovanom 20. júna Mazurek v pléne europarlamentu kritizuje zelenú a migračnú politiku EÚ. Vepi tu poukazuje na cielenú prácu s hlasom aj gestami. Postupným zosilňovaním hlasitosti reči Mazurek zámerne zvyšuje pozornosť publika. Pravidelné pohyby rukou smerom hore a dole zároveň posilňujú dojem istoty a autority. Namiesto ukazovania prstom, ktoré môže pôsobiť útočne, používa otvorenejšie gestá. „Rečník tým vytvára dojem, že presne vie, o čom hovorí, a publikum ho má nasledovať,“ vysvetľuje Vepi.
Podľa mentora zohrávali dôležitú úlohu aj gestá smerujúce k publiku. Pri rečníckych otázkach otváral dlane, čím ľudí nenápadne zapájal do svojho výkladu. Zároveň gestami odlišuje „nás“ od „nich“ – pri zmienke o „našich mestách“ ukazuje na hruď, zatiaľ čo pri kritike oponentov smeruje rukou od seba.
„Ticho býva často silnejšie ako krik. Práve vďaka takémuto záveru si ľudia odnášajú najmä emóciu, ktorú v nich rečník vyvolal, bez ohľadu na to, či jeho tvrdenia zodpovedajú realite,“ dodáva odborník.
Vystúpenie Blahu na videu publikovanom 18. júna vníma Vepi podstatne kritickejšie. Blaha vo videu kritizuje sankcie voči Bielorusku a obviňuje EÚ z postojov, ktoré prirovnáva k praktikám Adolfa Hitlera. Tvrdí, že na rozdiel od Mazureka pôsobil počas prejavu neisto a často sa opieral o pripravené poznámky. Väčšinu času mal podľa analýzy sklopený zrak a opakovane sa vracal k papieru.
„To je jeden z prvých signálov, že rečník nemá svoj prejav úplne pod kontrolou. Profesionál sa do poznámok pozrie len výnimočne, nie pri každej vete,“ vysvetľuje odborník. Dodáva, že aj pevné držanie rečníckeho pultu či minimálny pohyb tela môžu naznačovať stres a neistotu, čo sa podľa neho prenáša aj na publikum.
Strojený prejav
Expert upozorňuje aj na nesúlad medzi slovami a gestami. Blaha síce používal pohyby rúk či prikyvovanie hlavou, Vepi ich však označuje za neprirodzené a nacvičené. Za najsilnejší moment považuje pasáž o obetiach vojny, keď politik roztiahol ruky a použil výraznejšiu gestikuláciu.
Kriticky hodnotí aj Blahove slová o Hitlerovi a Tretej ríši. „Už samotné vyslovenie mena Hitler vyvoláva u ľudí silnú emóciu ešte skôr, ako začnú premýšľať nad obsahom výroku,“ upozorňuje mentor. „Profesionálny rečník by mal najsilnejšie zapôsobiť práve na konci. Tu však záver vyznel skôr ako narýchlo ukončené vystúpenie,“ uzatvára Vepi.
Podobnejší, než sa zdá
Aj keď sa na prvý pohľad zdá, že sú Blaha aj Mazurek z úplne iných kútov politického spektra, odborníci aj analytici poukazujú na podobnosti. Obaja politici pri komunikácii volia útočenie na rôzne skupiny obyvateľstva či inštitúcie, ktorých sú sami súčasťou. Rovnako tak aj pri neverbálnej komunikácii využívajú silné gestá, ktorými sa snažia zdôrazniť svoje slová.
Názorový a hodnotový prekryv je viditeľný, čo potvrdzuje politológ Lenč aj bývalý europoslanec Zala. Šanca, že sa tieto dve strany po možnom úspechu vo voľbách ocitnú v spoločnej koalícii, je podľa politológov viac než pravdepodobná.
