Pred 20 rokmi sa Hedviga Malinová stala obeťou útoku, ktorý vyústil do sedemročného štátneho stíhania samotnej študentky a jej odchodu z krajiny.
Prípady národnostne a rasovo motivovaného násilia v Nitre opakovane odhaľujú systémové zlyhania pri ich riešení a poukazujú na dlhodobú prítomnosť extrémistického prostredia. Zatiaľ čo pred 20 rokmi vyústil útok na maďarsky hovoriacu študentku do spolitizovanej kauzy a šikanovania obete zo strany štátnych orgánov, nedávny útok na štvoricu cudzincov z Indie ukazuje, že agresia motivovaná nenávisťou v meste pretrváva.
Kauza Malinová: Keď štát označil obeť za klamárku
Dňa 25. augusta 2006 v Nitre napadli vtedy len 23-ročnú študentku Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre Hedvigu Malinovú. Dvaja skinheadi ju zbili za to, že prehovorila po maďarsky, keď sa jej spýtali na cestu. Na blúzku jej pritom napísali heslá „Maďari za Dunaj“ a „SK bez parazitov“. Útok prišiel v čase nástupu prvej vlády Roberta Fica, ktorá sa v koalícii s Mečiarovou HZDS a Slotovou SNS vyznačovala silnou protimaďarskou rétorikou.
O 18 dní neskôr vtedajší nový minister vnútra Robert Kaliňák a premiér Robert Fico na tlačovej konferencii vyhlásili, že skutok sa nestal a študentka si útok vymyslela. Malinovú následne obvinili z krivej výpovede a hrozilo jej päťročné väzenie.
„Nás skôr zarmucuje, že vláda Slovenskej republiky musí míňať také obrovské množstvo energie, aby vyvracala podvody, manipulácie a možno aj to, že nejaká dievčina nebola schopná urobiť skúšku, tak obetovala meno Slovenskej republiky len preto, aby si zachránila svoju vlastnú kožu,“ vyhlásil Robert Fico.
Vyšetrovanie trvalo 7 rokov a sprevádzal ho rad nezrovnalostí:
- Lekárske dôkazy: Psychiater Jozef Hašto u Malinovej diagnostikoval posttraumatickú stresovú poruchu. CT vyšetrenie ukázalo opuchy tváre a otras mozgu, čo vyvracalo tvrdenie polície, že si Malinová len „rozotrela krv z nosa po tvári“.
- Tím na Generálnej prokuratúre: Vyšetrovanie útoku viedol Jaroslav Kozolka, za bývalého režimu agent vojenskej kontrarozviedky. Prípad neskôr prevzala prokurátorka Katarína Roskoványi (neskôr nominovaná na Európsky súd pre ľudské práva), ktorá sa v roku 2013 pokúsila nariadiť skúmanie psychického stavu Malinovej v ústave.
- Extrémistické prostredie: Polícia od začiatku identifikovala dvoch podozrivých spájaných s neonacistickým hnutím Národný odpor Nitra. Títo muži však riadne vypovedali až po rokoch a prokuratúra konštatovala, že mali alibi.
Prípad išiel napokon do stratena. Po tom, čo sa Malinová (dnes Žáková) presťahovala do Maďarska a prijala tamojšie občianstvo, prevzala kauzu maďarská prokuratúra, ktorá trestné stíhanie v októbri 2018 definitívne zastavila.
Útok na Indov: Opakujúci sa scenár bez poučenia
Paralela s minulosťou sa objavuje aj pri nedávnom incidente na Wilsonovom nábreží v Nitre. 1. augusta 2026 maskovaní muži napadli štvoricu Indov sediacich na lavičke po tom, čo sa ich v angličtine spýtali, odkiaľ pochádzajú. Študent nitrianskej univerzity a učiteľ angličtiny Ansar utrpel vážne zranenia tváre, ktoré si vyžiadali operáciu.
Rovnako ako v prípade Malinovej, aj v tejto kauze orgány na začiatku incident zľahčovali - polícia ho pôvodne evidovala len ako obyčajný priestupok na úseku občianskeho spolunažívania. Treba však dodať, že polícia v tomto prípade reagovala rýchlejšie ako v prípade Hedvigy Malinovej, ktorej prípad sa ťahal viac ako 10 rokov.
Po intenzívnom vyšetrovaní policajti zadržali štvoricu tínedžerov vo veku 16 a 17 rokov (dvoch z Nitry a dvoch z okolitej obce). Všetkých obvinili zo zločinu ublíženia na zdraví z osobitného motívu nenávisti pre príslušnosť k rase či národu a z prečinu výtržníctva.
Vyšetrovanie ukázalo aj ďalšie extrémistické prejavy:
- 17-ročného z Nitry obvinili aj za prejav sympatií k hnutiu smerujúcemu k potláčaniu základných práv a slobôd. Podľa záberov z kamery si 19. augusta pri rieke skladal z dlažobných kociek hákový kríž.
- Prokurátor pre tohto mladíka požadoval preventívnu väzbu. Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici dôvody väzby uznal, no nahradil ju dohľadom probačného úradníka, zákazom pitia alkoholu, zákazom stretávania sa so spoluobvinenými a zákazom vycestovať. Súd zároveň prijal písomný sľub od mladíka aj jeho rodičov. Ostatní traja sú stíhaní na slobode.
Nitra ako centrum radikálov?
Riaditeľka Centra pre výskum etnicity a kultúry Elena Gallová Kriglerová vraví, že mesto Nitra urobilo za posledné roky významné kroky k zmene vnímania mesta ako centra extrémizmu na Slovensku.
„Mestu veľmi záleží na tom, aby nemalo povesť mesta nepriateľského k menšinám a cudzincom,“ tvrdí. „Cudzinci stále vnímajú Slovensko ako bezpečnú krajinu v porovnaní s krajinami, odkiaľ pochádzajú. Vyslovený strach na uliciach nepociťujú,“ uvádza Kriglerová.
Slovensko má však v akceptácii cudzincov pred sebou ešte dlhú cestu: „Najväčšou výzvou je pochopiť, že migrácia bude pokračovať. Počet pracujúcich cudzincov za posledné tri roky vzrástol trojnásobne. Výzva je, ako sa s tou situáciou vysporiadať tak, aby sa samotní cudzinci cítili vítaní a aby sa aj ostatní obyvatelia necítili ohrození.“
Musí byť zapojená aj verejnosť
„Keď budete podporovať iba samotných cudzincov, aby sa integrovali, a dávať im všetko, tak ostatní obyvatelia to môžu vnímať, že to ide na ich úkor. Osvetové aktivity treba smerovať na obe strany,“ myslí si Kriglerová.
Prípady oddeľuje 20 rokov, no prostredie Nitry a prvotná reakcia štátnych orgánov pri národnostne a rasovo motivovaných útokoch vykazujú rovnaké znaky. Spoločnosť stojí pred dilemou, či štát dokáže chrániť obete rasovej a národnostnej neznášanlivosti a efektívne tak predchádzať šíreniu pravicového extrémizmu a ďalšej radikalizácii verejnosti.
