Spochybňovanie vedeckých faktov o tvare Zeme, stretnutie so stíhaným extrémistom v Londýne či manévre s policajnou eskortou okolo renesančnej Donatellovej busty.
Lukáš Machala patril k najvýraznejším tváram ministerstva kultúry. Jeho pôsobenie na poste generálneho tajomníka služobného úradu Ministerstva kultúry SR sa však skončilo. Na návrh ministerky Martiny Šimkovičovej vláda v stredu 9. septembra odvolala Machalu z jeho postu, pričom ho od štvrtka nahrádza Ivan Gašpar.
Ministerstvo jeho koniec vysvetľuje potrebou zmeny v riadení úradu. „Funkcia generálneho tajomníka služobného úradu je predovšetkým manažérska a vyžaduje si plné sústredenie na vnútorný chod ministerstva,“ povedala ministerka. V tejto funkcii je podľa nej nevyhnutná dôvera a jasná zodpovednosť. Tvrdí, že rezort potrebuje „iné manažérske nastavenie,“ píše Denník N.
Podľa bývalej ministerky kultúry Natálie Milanovej však mohli vzťahy medzi Šimkovičovou a Machalom narušiť dotácie pre podujatia Pride a Inakosť. Podobné informácie zaznievajú aj z prostredia ministerstva, informujú Aktuality. Rezort túto verziu ako dôvod Machalovho konca oficiálne nepotvrdil.
Machala sa však do pozornosti verejnosti dostával opakovane aj pre kontroverzné vyhlásenia či nezvyčajné kroky.
„Je podložené, že Zem je guľatá?“
Jedným z najznámejších Machalových momentov sa stal rozhovor pre vtedajšiu RTVS z apríla 2024. Reč bola o tom, aké názory by mali dostávať priestor vo verejnoprávnom médiu.
Keď sa ho redaktor spýtal, či by mali dostať priestor aj ľudia presvedčení o tom, že Zem je plochá, Machala kontroval otázkou, či je podložené, že Zem je guľatá. Poukázal tiež na to, že ani on, ani redaktor neboli vo vesmíre.
Jeho vyjadrenie sa rýchlo rozšírilo po sociálnych sieťach a Machala sa k nemu neskôr musel vracať. V rozhovore pre Pravdu vysvetľoval, že sám neverí, že Zem je plochá. Otázka mala byť podľa neho provokáciou, ktorou chcel redaktora prinútiť uvažovať iným spôsobom.
Kontroverzné názory pritom Machalu sprevádzali už pred jeho pôsobením na ministerstve. Machala podľa Aktualít v minulosti písal aj o „bábkovej sionistickej vláde“ na Ukrajine, o podpore Pravého sektora zo strany CIA či o Američanmi riadenej migrácii mladých moslimských mužov do Európy. Zdieľal tiež konšpiračné teórie o chemtrails, iluminátoch či LGBT+ propagande.
Čistky v kultúre
Rezort kultúry sa pred časom dostal do ostrého konfliktu s časťou kultúrnej obce, pričom veľkú pozornosť vyvolalo najmä odvolanie generálneho riaditeľa Slovenského národného divadla Mateja Drličku a riaditeľky Slovenskej národnej galérie Alexandry Kusej.
Machala kroky ministerstva verejne obhajoval. Argumentoval právom ministerstva ako zriaďovateľa rozhodovať o vedení svojich organizácií.
USA či SŠA?
Vplyv Machalu sa neobmedzoval iba na vnútorné fungovanie rezortu. V apríli 2025 sa stal aj podpredsedom Rady STVR, ktorá okrem iného rozhoduje o voľbe vedenia verejnoprávneho telerozhlasu. Na jednom zo zasadnutí kritizoval jazykový prejav redaktorov, ktorých nazval deťmi a uviedol, že by namiesto skratky USA uvítal používanie skratky SŠA. Za nespisovnú reč navrhoval redaktorom znižovať plat.
Machala chcel okrem toho iniciovať aj prijatie zákona, ktorý by prikazoval uvádzať marketingové slogany v slovenčine. „Francúzi majú v legislatíve, že všetky zahraničné nápisy a marketingové slogany, ako napríklad ‚Just do it!‘ od Nike, musia byť vo francúzskom jazyku a zahraničné spoločnosti to majú rešpektovať.“
Zdôraznil tiež, že situácia si vyžaduje reakciu: „Musíme zatiahnuť ručnú brzdu, zahraničných výrazov sa nám dostáva do jazyka príliš veľa. Keď sa prejdete po Starom Meste, väčšina jedálnych lístkov v reštauráciách je v angličtine. Ľudovít Štúr by mi dal asi za pravdu, musíme sa touto témou zaoberať.“
„Dobrovoľné radikalizačné školenie“ u Bombica
V novembri 2024 bol Lukáš Machala spolu s Oskarom Rózsom na návšteve Daniela Bombica, známeho ako Danny Kollár v Londýne.
Bombic bol v tom čase trestne stíhaný a boli naňho vydané medzinárodné zatykače. Na spoločnej fotografii navyše ukazoval gesto spájané s radikálnym hnutím White Power. Machala svoju návštevu ironicky označil za „dobrovoľné radikalizačné školenie“, píše Pravda.
Rózsa v tom čase pracoval na novej verzii slovenskej hymny, ktorú si u neho objednalo samotné ministerstvo kultúry. Na videu s Machalom vtedy vravel, že hymnu „robí pre úplne inú skupinu ľudí“.
Policajná eskorta Donatellovej busty
Azda najbizarnejšie pôsobiaca epizóda prišla v máji 2025. Machala osobne prišiel do Spišského múzea v Levoči pri presune mimoriadne vzácnej mramorovej busty Cecílie Gonzagy, ktorej autorstvo odborníci pripisovali renesančnému sochárovi Donatellovi, píšu Aktuality.
Po bustu prišla veľká policajná eskorta, pred múzeom stáli viaceré blikajúce policajné autá aj kukláči. Prítomnosť policajtov a medializované zábery vyvolali otázky, prečo bolo potrebné postupovať takýmto spôsobom. Mesto Levoča navyše tvrdilo, že o prevoze diela ich vopred neinformovali.
Machala kritiku odmietal. Tvrdil, že cieľom bolo jediné – ochrániť mimoriadne hodnotné kultúrne dedičstvo pred poškodením alebo krádežou. „Ľudia, používajte mozog,“ odkázal kritikom vo videu. Pripomenul pritom prípad diela pripisovaného Berninimu, ktoré odviezli zo Slovenska a neskôr ho v zahraničí predali za mnohonásobne vyššiu sumu, píše denník Pravda.
Machala odmietal interpretáciu, podľa ktorej by si svojvoľne odniesol umelecké dielo, a argumentoval tým, že ho práve preto prevážali za prítomnosti policajnej jednotky.
Oslava 50-tky v Budmericiach
Pozornosť médií vyvolala aj Machalova oslava 50. narodenín v kaštieli Budmerice, ktorý patrí štátu.
Po upozornení na prípad portálom Aktuality ministerstvo vysvetľovalo, že Machala si priestory riadne prenajal podľa platného cenníka. Za prenájom rozmerného rokovacieho priestoru mal zaplatiť približne 100 eur a samostatne zaplatil aj ubytovanie hostí. Rezort odmietal, že by Machala získal osobitnú alebo zvýhodnenú cenu.
Boj proti „kultúrnej mafii“
Machala zároveň patril medzi najostrejších kritikov dovtedajšieho systému financovania kultúry. V komunikácii používal výraz „kultúrna mafia“ a spolu so Šimkovičovou kritizoval spôsob prideľovania verejných peňazí prostredníctvom Fondu na podporu umenia.
Terčom vedenia ministerstva bola napríklad Nadácia Milana Šimečku. Šimkovičová a Machala v roku 2024 tvrdili, že organizácia získavala vysoké sumy z verejných zdrojov a kritizovali jej financovanie prostredníctvom FPU.
