Z člena Rady sa za pár mesiacov stal jej predsedom.
Skrývanie sa na toalete, narážanie do zaparkovaných áut pred budovou a takmer pád na schodoch. Takto vyzeral záver zasadnutia Rady Fondu na podporu umenia (FPU), z ktorého predseda rady Matúš Oľha doslova utekal pred otázkami novinárov.
Incident nastal po tom, ako médiá odhalili kauzu odpočúvacích zariadení – tzv. „ploštíc“ – v kanceláriách zamestnancov fondu. Kto je však muž, ktorého ministerka kultúry Martina Šimkovičová presadila do čela kľúčovej kultúrnej inštitúcie?
Od akademickej dráhy po nomináciu ministerstva
Matúš Oľha je divadelný a televízny režisér a vysokoškolský pedagóg. V minulosti režíroval v Slovenskom komornom divadle v Martine či Divadle Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene a v roku 2007 sa stal rektorom Akadémie umení v Banskej Bystrici.
Významný posun v jeho kariére nastal po tom, čo vládna koalícia presadila legislatívne zmeny v FPU. Zákonom sa preniesli hlavné rozhodovacie právomoci o pridelení grantov z odborných komisií priamo na Radu FPU. Oľha je aj bývalým manželom herečky a členky Činohry SND Jany Oľhovej, s ktorou má šesť detí.
- September 2024: Ministerka kultúry Martina Šimkovičová nominovala Oľhu za člena Rady FPU.
- Marec 2025: Z pozície podpredsedu sa dostal na samotné čelo fondu a stal sa predsedom Rady FPU. Na post predsedu vtedy kandidoval ako jediný záujemca.
Jeho nástup sprevádzala ostrá kritika zo strany umeleckej obce. Kultúrne organizácie ho obviňovali zo systematického blokovania financií, rušenia viacročných zmlúv a snahy o politickú kontrolu nezávislej kultúry.
„Nesnažíme sa fond anektovať, ale narovnať,“ vyhlásil Oľha po svojom zvolení pre provládnu influencerku Mimi Šramovú, pričom opakovane spochybňoval opodstatnenosť štátnej podpory pre niektoré nezávislé projekty.
Stopka pre mnohé dotácie
Kritiku voči Oľhovi vyhrotil najmä marcový krok, keď s ministerstvom nominovanou radou bez diskusie stopol viacročné dotácie v objeme dvoch miliónov eur pre 35 kultúrnych organizácií a festivalov, hoci tieto zmluvy po počiatočnom spochybnení a tvrdeniach o auditoch napokon sám podpisom potvrdil.
Rada FPU pod jeho vedením navyše systémovo ignorovala odporúčania odborných komisií – financie tak nezískali etablované podujatia ako Divadelná Nitra, Konvergencie či Bratislava v pohybe, zatiaľ čo podporu odklepla napríklad Národnému pochodu za život, upozornil denník SME.
Vypínanie streamov a spor s folkloristkou
Opakované škandály s netransparentnosťou sprevádzali aj zasadnutia Rady FPU pod Oľhovým vedením . Online vysielanie z rokovaní Rady, ktoré majú byť podľa platného zákona verejné, Oľha zrušil a novinárov vykázal z miestnosti, pripomína Denník N.
Prednedávnom zarezonovali aj jeho slová na adresu 89-ročnej folkloristky a spisovateľky Márie Brdárskej-Janošky. Jej publikácia, v ktorej zhrnula stovky ľudových piesní, získala od FPU dotáciu vo výške 12-tisíc eur, uvádza TA3.
Oľha však svojho času autorku okomentoval tak, že ide o „pani, ktorá sa blíži k deväťdesiatke a mentálne už zrejme nie je v stave vypovedať, takže kniha je v lufte.“ Etnomuzikologička Alžbeta Lukáčová, ktorá na knihe spolupracovala, zbierku označila za unikátnu a prvú svojho druhu na Slovensku.
Kauza odpočúvanie a útek pred novinármi
Pracovníci FPU nedávno počas bežnej opravy počítača narazili na skryté ploštice. Dôkladnejšie preverenie priestorov následne potvrdilo výskyt ďalšej odpočúvacej techniky. Podľa zistení TV JOJ mali zariadenia odpočúvať a nahrávať súkromné debaty pracovníkov.
Podozrenie padlo na povereného riaditeľa FPU Františka Kornaja, ktorý mal v danom období ako jediný k dispozícii kľúče od všetkých dotknutých miestností. Zamestnanci sa domnievajú, že cieľom tohto odpočúvania bolo odhaliť ľudí prepojených s iniciatívou Otvorená kultúra.
Vecou sa zaoberá polícia
Kornaj sa k obvineniam nevyjadril a rezort kultúry sa od situácie dištancoval s tým, že záležitosť patrí do rúk polície. Zamestnanci zariadenia odovzdali vyšetrovateľovi. Prípadom sa v súčasnosti zaoberá polícia pod dohľadom Okresnej prokuratúry Bratislava I, pričom trestné stíhanie zatiaľ oficiálne nezačali-
Oľha včera pre 360tku uviedol, že FPU v súvislosti s medializovanými informáciami podáva trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre údajné šírenie poplašnej správy.
Vzťahy na pracovisku v FPU sú dlhodobo vyhrotené. Pracovníci hovoria o šikane, čo vyústilo do hromadných výpovedí väčšiny tímu. Inštitúcia zároveň čelí neustálej kritike zo strany kultúrnej obce pre kontroverzný systém rozdeľovania štátnych dotácií.
Napokon odstúpil
Oľha sa napokon vo štvrtok 23. júla rozhodol odstúpiť zo svojho postu. Tento krok odôvodnil údajným mediálnym lynčom, ktorému je dlhodobo vystavený a už ho nie je ochotný znášať. Spravil tak deň po tom, ako utekal pred otázkami novinárov a takmer spadol na schodoch. Zároveň deklaruje, že bude v rade naďalej pôsobiť ako jej člen.
Oľha je presvedčený, že to, čomu fond a jeho ľudia čelia, prestalo byť informovaním verejnosti. „Je to niekoľkomesačný lynč. Nepotvrdené podozrenia sa opakujú tak dlho, až sa z nich stanú ‚fakty‘. Poskytnuté vysvetlenia sa zamlčia, pretože by pokazili príbeh, ktorý bol napísaný skôr, než padla prvá otázka,“ uviedol doterajší predseda Rady FPU.
Cíti sa opotrebovaný
Tvrdí, že si ctí právo novinárov i verejnosti na kritiku inštitúcie. Vyjadrovanie sa k FPU a jeho orgánom však považuje za „systematické opotrebúvanie konkrétnych ľudí, ktoré má dosah na konkrétnych ľudí a prestalo byť únosné“.
Nespochybňuje vraj ani právo médií pýtať sa a povinnosť verejnej inštitúcie odpovedať. „FPU si túto povinnosť preukázateľne a opakovane plní a nad rámec toho, čo mu ukladá zákon,“ zdôraznil Oľha. „Povinnosť odpovedať však nie je povinnosťou znášať čokoľvek a donekonečna,“ vyhlásil.
V tomto kontexte vysvetlil Oľha i reakciu po stredajšom (22. 7.) rokovaní rady FPU. „Neodpovedal som na otázky preto, že som už nemal čo dodať. Na tie isté otázky odpovedám verejne niekoľko mesiacov a odpovede sa jednoducho neberú na vedomie. Nešlo o mlčanie. Išlo o vyčerpanie človeka, ktorý sa už mnohokrát vyjadril a zakaždým zistil, že na tom nezáleží,“ dodal.
Odstúpit z postu predsedu Rady FPU sa rozhodol aj po stredajšej „naháňačke“ s novinármi. „Vo svojej práci v prospech ozdravenia pomerov v slovenskej kultúre budem pokračovať ako riadny člen Rady FPU aj naďalej,“ doplnil.
Čo robiť, ak respondent začne utekať
Autorka reportáže Barbora Šišoláková z portálu 360tka, počas ktorej začal Oľha utekať, pre Refresher zdôraznila, že vytrvalosť v kladení otázok je podstatou novinárskej práce.
„Myslím si, že vytrvalosť patrí k podstate kritickej žurnalistiky. Verejní činitelia sa občas snažia vyhnúť nepríjemným otázkam, a ak by sme to začali akceptovať a odišli po prvom odmietnutí, bola by to výhra pre tých, ktorí sa chcú zbaviť zodpovednosti,“ vysvetľuje novinárka.
Odmieta pritom interpretáciu, že by zo strany redakcie išlo o snahu vytvoriť senzáciechtivý materiál. Samotný beh za predsedom Rady FPU podľa nej vyplynul výhradne z neštandardného správania samotného funkcionára. Respondenti, ktorí nechcú odpovedať, zvyčajne zvolia vyhýbavé odpovede alebo mlčanie, no Oľha sa namiesto toho rozhodol bezhlavo utiecť.
„Nebežali sme za ním preto, aby sme získali vtipnú naháňačku po schodoch, ale po celý čas som sa snažila dopracovať k jeho odpovedi na otázky, ktoré súvisia s odpočúvacími zariadeniami na FPU,“ spresňuje Šišoláková. Dodáva, že poskytnúť respondentovi priestor na vyjadrenie a položiť mu základné otázky k téme je dokonca jej zákonnou povinnosťou.
Verejnosť by podľa reportérky mala chápať, že podobný spôsob získavania stanoviska volia novinári až vtedy, keď zlyhajú štandardné možnosti. Zodpovednosť za priebeh komunikácie však nesie činiteľ. „Treba si uvedomiť, že daní respondenti si vybrali takýto spôsob komunikácie, nie novinári. Vždy majú možnosť zostať na mieste a odpovedať na otázky,“ uzavrela Šišoláková.
