Zrušenie špeciálnej prokuratúry, Trestný zákon šitý namieru, čistky v kultúre či neustále roztržky s EÚ.
25. októbra 2023 začala úradovať v poradí už štvrtá vláda Roberta Fica. Spolu s koaličnými partnermi Hlasom-SD a SNS vládne už 1 000 dní. Čo sa jej za ten čas podarilo a ktoré kauzy najviac kritizovala verejnosť, odborníci a EÚ?
„Ak sa pozrieme na prvých tisíc dní, tie sú charakterizované snahou zmeniť konkrétnymi opatreniami trestnú legislatívu vrátane trestných kódexov. Boli to snahy zobudiť sa ráno bez toho, aby mali (vládni politici, pozn. red.) strach, že im súdna zložka moci, polícia či prokuratúra zaklope na dvere,“ vysvetľuje politológ Radoslav Štefančík s tým, že túžba „pokojne spávať“ a vyviniť vlastných ľudí bola pre koalíciu kľúčovou motiváciou.
Rušenie dôležitých úradov
Úrad špeciálnej prokuratúry fungoval dve desaťročia ako elitný orgán zameraný na boj s najťažšou korupciou, mafiou a zneužívaním moci. Vládna koalícia ho v marci 2024 expresne zrušila počas veľkej novelizácie Trestného zákona. Fico a ministerstvo spravodlivosti to obhajovali tým, že ÚŠP bol spolitizovaný „štát v štáte“ a porušoval ľudské práva.
Opozícia, Európska komisia aj protikorupčné mimovládky ako Transparency International či Nadácia Zastavme korupciu však upozornili na pravý opak: zrušenie úradu sprevádzalo podľa nich prerozdelenie citlivých spisov na kraje, čo paralyzovalo vyšetrovanie najväčších politických káuz a zaistilo beztrestnosť pre ľudí blízkych vládnej moci.
O pár mesiacov neskôr, v septembri 2024, prišiel rad na Národnú kriminálnu agentúru (NAKA) – policajný útvar, ktorý roky vyšetroval organizovaný zločin a závažnú kriminalitu. Ministerstvo vnútra krok označilo za nutnú reorganizáciu zameranú na zefektívnenie polície a zníženie preťaženosti vyšetrovateľov.
V praxi to však znamenalo úplný zánik NAKA. Nadácia Zastavme korupciu zdôrazňuje, že išlo o čisto politickú pomstu a snahu odobrať spisy nepohodlným policajtom.
Novela Trestného zákona priniesla množstvo negatív
Bol to pravdepodobne najvýraznejší krok štvrtej vlády Roberta Fica. Koalícia zákon bleskovo zosekala – výrazne znížila trestné sadzby za korupciu a ekonomickú kriminalitu, skrátila premlčacie lehoty a posunula hranice škôd tak, že to, čo bolo predtým ťažkým zločinom, sa zrazu stalo len prečinom.
Vládna moc to obhajovala „humanizáciou trestov“ a približovaním sa k európskemu štandardu. Opozícia aj tisíce ľudí v uliciach však tento krok označili za „amnestiu pre svojich ľudí“ – novela totiž priniesla nižšie tresty či podmienky pre stíhaných politikov a podnikateľov.
Koncom januára 2024 koalícia novelu schválila, narazila však na odpor vtedajšej prezidentky Zuzany Čaputovej a Ústavného súdu SR, ktorý časti zákona pozastavil. Opozícia okrem toho zvolala v uliciach masové protesty po celom Slovensku a v zahraničí.
Po schválení zákona sa naňho nová úprava okamžite vzťahovala: skrátenie premlčacích lehôt znamenalo premlčanie jedného z jeho obvinení a pri zvyšných skutkoch mu zrazu hrozili výrazne nižšie tresty. Hoci Ústavný súd konštatoval, že hlasovaním neporušil žiaden zákon, potvrdil, že v prípade odsúdenia z novely vyťaží presne tak ako ostatní.
Zrušenie RTVS a čistky v kultúre
Azda najkontroverznejšou členkou štvrtej Ficovej vlády je ministerka kultúry Martina Šimkovičová. Na post sa dostala ako nominantka SNS a hneď po nástupe začala v rezorte robiť rozsiahle zmeny. Jednou z tých najväčších bolo zrušenie verejnoprávnej RTVS a jej nahradenie Slovenskou televíziou a rozhlasom (STVR).
RTVS mala roky podľa prieskumov najdôveryhodnejšie spravodajstvo v krajine. Koalícia pod vedením SNS a ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej sa ju však rozhodla bleskovo zrušiť a od júla 2024 nahradiť novou STVR.
Vláda otvorene kritizovala novinárov za neobjektívnosť a údajný predpojatý prístup. Zmenou zákona predčasne skončil vtedajší riaditeľ Ľuboš Machaj. Systém voľby vedenia sa zmenil tak, aby mala vládna moc nad médiom oveľa väčšiu kontrolu.
Novou riaditeľkou sa minulý rok stala Martina Flašíková, ktorá po smrti jej otca Fedora Flašíka spoluzdedila provládny portál eReport. Web Konšpirátori.sk zaradil eReport medzi konšpiračné médiá.
Do Rady STVR ministerstvo dosadilo kontroverzného Lukáša Machalu, ktorý polemizoval o tom, či je Zem guľatá. Zmeny v RTVS vyvolali masívne protesty novinárov aj odbornej verejnosti.
Rezort okrem toho rozbehol plošnú výmenu vedenia v kľúčových kultúrnych inštitúciách. Bez vysvetlenia jasných dôvodov zo dňa na deň odvolali šéfa Slovenského národného divadla Mateja Drličku aj riaditeľku Slovenskej národnej galérie Alexandru Kusú.
Paralelne s tým koalícia presadila zmeny vo Fonde na podporu umenia (FPU) – rozhodovaciu právomoc o grantoch a miliónoch eur pre nezávislú kultúru vzala odborným komisiám a presunula ju na radu fondu ovládanú nominantmi ministerstva.
Konsolidácia verejných financií
Vládna koalícia sa snažila zaplátať dieru v štátnej pokladnici masívnym balíkom opatrení, no sľub, že to obyčajní ľudia nepocítia, rýchlo padol. Zvýšenie základnej DPH na 23 %, osekaný daňový bonus na deti, zvyšovanie odvodov a najmä úplná novinka – transakčná daň – vytiahli z peňaženiek bežných ľudí aj živnostníkov stovky eur ročne.
Hoci vláda znížila DPH na vybrané základné potraviny na 5 %, podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť toto gesto ani zďaleka nevynahradilo celkový nárast cien tovarov, služieb a energií, ktorý spravil zo Slovenska jednu z najdrahších krajín v regióne.
Opatrenia štátu pri obnove verejných financií sa podľa Štefančíka minuli účinku v tom, ako ich štát distribuoval. Namiesto šetrenia na sebe vláda vytiahla peniaze z vreciek bežných obyvateľov.
„Konsolidáciu vláda hodila predovšetkým na plecia ľudí a nie na svoje vlastné, zatiaľ čo na druhej strane vidíme neskutočné plytvanie verejnými zdrojmi – či už pri rôznych kultúrnych podujatiach na posilnenie národnej identity, alebo pri verejných obstarávaniach,“ konštatuje politológ.
Kríza vnútri koalície, pri ktorej zasiahol Fico
Vládna väčšina sa začiatkom roka 2025 začala rozpadať. Po tom, čo z klubu SNS odišli poslanci okolo Rudolfa Huliaka a z Hlasu rebelujúci poslanci okolo Samuela Migaľa, koalícia stratila istotu väčšiny v parlamente.
Premiér Robert Fico dal partnerom ultimátum a šéf SNS Andrej Danko mu v emotívnom otvorenom liste odkázal, že hrubo porušuje koaličnú dohodu. Fico nakoniec situáciu vyriešil zmenou na postoch: novým ministrom informatizácie sa stal Samuel Migaľ a na stoličku ministra športu zasadol Rudolf Huliak. Obaja pôsobia ako nominanti Smeru. Strany Hlas a SNS tým obe stratili po jednom ministerstve.
Hoci koalícia mala vnútorné rozbroje, podľa politologičky Dariny Malovej je jej najvýraznejšou črtou železná súdržnosť. „Našli neuveriteľnú jednotu. Napriek všetkým tým potýčkam je to nakoniec premiér, ktorý našiel personálne riešenie. Dávajú jasne najavo, že neodídu od vládnutia,“ zhodnotila profesorka.
Záchrankový tender
Súťaž o licencie pre stovky záchraniek za približne dve miliardy eur sa premenila na masívny politický a právny škandál. Tender vyhlásili bez jasných kritérií, za čo minister zdravotníctva Kamil Šaško čelil obvineniam z netransparentnosti, nahrávania konkrétnym finančným skupinám (ako Agel) a rozporu s európskym právom.
Šéf rezortu ho nakoniec pod tlakom opozície aj premiéra v lete 2025 narýchlo zrušil. Tým sa to však neskončilo: Generálna prokuratúra neskôr vyhlásila, že rezort zrušil tender nezákonne a bez právomoci, čo otvorilo dvere pre súdne žaloby neúspešných firiem a chaos pri dočasnom prideľovaní staníc bez platnej súťaže.
Novela ústavy o dvoch pohlaviach
Vládna koalícia v septembri 2025 presadila v parlamente veľkú novelu Ústavy SR, ktorú Robert Fico presadzoval ako „hrádzu proti progresivizmu“. S podporou poslancov KDH a KÚ do ústavy zakotvila výlučne dve biologické pohlavia (muž a žena), zvrchovanosť Slovenska nad EÚ v kultúrno-etických otázkach, obmedzenia pri adopciách či zákaz surogátneho materstva.
Hoci úprava priniesla aj ústavnú garanciu rovnakej mzdy pre mužov a ženy, opozícia, ľudskoprávne organizácie aj zahraničné inštitúcie ju ostro skritizovali za diskrimináciu LGBTI+ ľudí a priamy rozpor s európskym právom.
Zahraničná politika „na štyri svetové strany“
Zatiaľ čo sa väčšina Európy od Ruska, ktoré zaútočilo na Ukrajinu, jasne dištancovala, Robert Fico stavil na svoju vlastnú doktrínu „zahraničnej politiky na všetky štyri svetové strany“. Opakovane navštívil Moskvu a s Vladimirom Putinom sa stretol aj v Číne. Fico a Viktor Orbán tak boli jedinými lídrami EÚ, ktorí si podávali ruky s Kremľom či Si Ťin-pchingom, pričom argumentovali národnými záujmami, lacným plynom a potrebou mierových rokovaní.
Paralelne s tým otvorene podporoval kroky Donalda Trumpa a kritizoval EÚ, čo zo Slovenska spravilo v očiach západných spojencov čiernu ovcu a izolovaného partnera.
Štefančík pomenúva aj výrazný ideový zlom samotného premiéra. Zo sociálneho demokrata, ktorý kedysi tlačil Slovensko do jadra Európskej únie, sa podľa neho stal radikálny politik národno-konzervatívneho strihu.
„Z hrádze proti extrémizmu sa stala hrádza proti progresivizmu. Fico je oveľa viac konzervatívny, nacionálny a menej hovorí o európskych hodnotách. Kedysi bol presvedčený Európan, dnes sa v radoch Smeru nachádzajú ľudia, ktorí pripúšťajú diskusiu o vystúpení z Európskej únie,“ upozorňuje politológ na ideovú otočku o 180 stupňov.
Na rozdiel od predchádzajúcich vlád Smeru, ktoré riešili aj reálne verejné politiky a reformy, táto vláda podľa Malovej utápa drvivú väčšinu energie vo vlastnom mikromanažmente. „Táto vláda naozaj rieši personálne spory a vydierania zo strany jednotlivcov. Tým, ako je zložená a väčšina v parlamente je minimálna, stojí politický manažment túto vládu polovicu času,“ poukazuje na neustále obchádzanie rebelujúcich poslancov či lídrov.
Nájdeme na Ficovej vláde aj pozitíva?
Obaja politológovia sa zhodujú v tom, že opatrenia aktuálnej vlády s reálnym prínosom pre občanov sa hľadajú len veľmi ťažko. Malová spomenula pokračujúcu reformu škôl či legislatívu pre opatrovateľov na rezorte práce, no vzápätí dodala, že svetlé výnimky okamžite zatieni realita – napríklad v rezorte obrany.
„Dojem prevalcuje Kaliňák so svojimi megaobchodmi. Je pochopiteľné, že niektoré veci treba obstarávať, lenže on ich obstaráva dohodou napriamo, a nie súťažou, čo vzbudzuje obrovské pochybnosti. Celkovo je to jeden krok vpred a dva kroky vzad,“ uzavrela expertka.
