Slovensko si v utorok 1. septembra pripomína 34. výročie schválenia Ústavy SR, ktorá položila právne základy samostatného štátu.
Od prijatia Ústavy SR uplynie v utorok 1. septembra 34 rokov. Poslanci vtedajšej Slovenskej národnej rady (SNR) ju schválili štyri mesiace pred vznikom samostatnej Slovenskej republiky. Tá vznikla 1. januára 1993 po rozpade Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR). Prijatie Ústavy SR z 1. septembra 1992 sa od roku 1994 pripomína ako štátny sviatok - Deň Ústavy SR.
Od roku 2024 je síce 1. september stále štátnym sviatkom, ale už nie je dňom pracovného pokoja. Táto zmena súvisela so schválením prvého konsolidačného balíčka v roku 2023. Prvého januára 2024 totiž nadobudol účinnosť zákon č. 530/2023 Z. z., ktorým sa zmenili a doplnili niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií.
Sviatok, počas ktorého pracujeme
Novelizáciou prešiel aj zákon o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. Na základe novely sa tak pre štátny sviatok 1. september - Deň Ústavy SR ustanovila výnimka z pravidla, že štátne sviatky sú dňami pracovného pokoja.
Prijatiu ústavy predchádzalo schválenie Deklarácie o zvrchovanosti SR, ktorú poslanci SNR odobrili 17. júla 1992, keď bolo Slovensko ešte súčasťou ČSFR. V tomto období prebiehali aj rokovania českej a slovenskej politickej reprezentácie o ďalšom usporiadaní zväzku medzi Slovákmi a Čechmi.
Rokovanie vo vile
O novej slovenskej ústave sa začalo rokovať začiatkom augusta 1992, pričom vo vile Tugendhat v Brne 26. augusta 1992 český premiér Václav Klaus a slovenský premiér Vladimír Mečiar definitívne rozhodli o zániku ČSFR od 1. januára 1993.
Poslanci SNR schválili Ústavu SR 1. septembra 1992 po 22:00 vo verejnom hlasovaní. Z prítomných 134 poslancov hlasovalo 114 za, 16 proti a štyria sa zdržali. Tesne pred hlasovaním opustili sálu poslanci za Maďarské kresťanskodemokratické hnutie (MKDH) a Spolužitie (Együttélés) na protest proti neprijatiu ich pozmeňovacích návrhov k problematike národnostných menšín.
Slávnostný podpis
Novú slovenskú ústavu 3. septembra 1992 v Rytierskej sieni Bratislavského hradu podpísali predseda SNR Ivan Gašparovič a predseda slovenskej vlády Vladimír Mečiar za účasti predsedu Federálneho zhromaždenia Michala Kováča, predsedu vlády ČSFR Jana Stráského, predsedu Českej národnej rady (ČNR) Milana Uhdeho a ďalších hostí.
Na počesť novej ústavy zaznelo 21 delostreleckých sálv a na nábreží Dunaja sa konal ohňostroj. Platnosť ústava nadobudla 1. októbra 1992 a tohto istého dňa sa SNR premenovala na Národnú radu (NR) SR.
Základný zákon štátu
Ústava sa skladá z preambuly a deviatich hláv. Upravuje základné práva a slobody, politické práva, práva národnostných menšín a etnických skupín, sociálne, kultúrne a hospodárske práva, alebo právo na súdnu a právnu ochranu. Určuje aj trojdelenie moci ako jeden zo základných princípov právneho štátu. Zákonodarnú moc reprezentuje NR SR, výkonnú moc vláda a prezident a súdnu moc Ústavný súd SR a nezávislé súdy.
23 novelizácií
Od svojho prijatia prešla Ústava SR viacerými novelizáciami, a to v rokoch 1998, 1999, 2001, 2004 (dve novelizácie), 2005, 2006 (dve novelizácie), 2010, 2011, 2012, 2014 (dve novely), 2015, 2017 (tri novely), raz sa menila aj v rokoch 2019, 2020, 2022, dvakrát v roku 2023.
Zatiaľ posledná novela ústavy nadobudla účinnosť 1. novembra 2025. Do najvyššieho zákona štátu zakotvila, že Slovensko uznáva len biologicky určené pohlavie muža a ženy. Do ústavy pribudlo aj zaručenie rovnosti medzi mužmi a ženami pri odmeňovaní za vykonanú prácu. Novela sa dotkla aj adopcie detí a výchovno-vzdelávacieho procesu.
