Viac ako polovica si mesačne odloží len asi sto eur napriek tomu, že nemajú náklady na bývanie.
Mladí Slováci dlhodobo opúšťajú bývanie u rodičov v priemere až okolo tridsiatky. Napriek tomu, že o bývanie a náklady s ním spojené majú zväčša postarané, si však zo svojich zárobkov odkladajú relatívne málo. Približne pätina mladých si nesporí vôbec. Vyplýva to z prieskumu agentúry 2muse pre 365.bank na vzorke 1 002 respondentov.
Slovenská mládež je podľa údajov Eurostatu vysoko nad priemerom krajín Európskej únie vo veku pri odchode od rodičov. Zatiaľ čo európsky vekový priemer je u mladých žien 25,5 roka a u mužov 27,4 roka, Slovenky opúšťajú domov v priemere vo veku 29,5 roka a muži ešte neskôr, vo veku 32 rokov. Vyššie sú v EÚ len Chorváti (33 rokov). Naopak, Fíni opúšťajú „rodičovské hniezdo“ už ako 21-roční.
O bývanie, náklady naň a zväčša aj o stravu mladých sa teda dlhý čas od skončenia štúdia starajú rodičia. Napriek tomu si mladí pravidelne sporia pomerne nízke sumy, upozornila vedúca PR v 365.bank Linda Valko Gáliková.
Viac ako polovica z nich (55 %) je schopná odložiť si mesačne len sumu vo výške do 100 eur. Pätina si neušetrí nič. Tretina z nich uvádza ako dôvod príliš nízky príjem a 17 % nepovažuje sporenie za dôležité. Približne 6 z 10 ľudí vo veku do 30 rokov má na účte úspory vo výške do 5 000 eur.
„Mladí ľudia by mali začať sporiť, len čo si nájdu brigádu alebo svoje prvé zamestnanie. Veľkou výhodou v dospelosti je, ak im počas života šetrili už ich rodičia. Suma, ktorú by si mali mesačne mladí odkladať na sporenie a investovanie, samozrejme, závisí od ich príjmov, ale ak majú o bývanie či stravu postarané u rodičov, bolo by dobré, aby predstavovala aspoň polovicu ich mesačného platu,“ priblížila Valko Gáliková. Vďaka nasporeným peniazom by sa mohli skôr osamostatniť a ísť buď do podnájmu, alebo požiadať o hypotekárny úver.
Dôvodom, prečo mladí ľudia odchádzajú od rodičov neskôr, je podľa banky viacero. Okrem dobrovoľného rozhodnutia zotrvať s rodinou dlhšie zohráva úlohu aj skutočnosť, že aktuálne je bývanie pre mladých menej dostupné ako napríklad pred 10 alebo 15 rokmi.
Hypotéky v plnej výške ceny bývania sú už minulosťou a človek potrebuje mať vlastné úspory aspoň vo výške 20 % z ceny nehnuteľnosti. „Príčinou neskoršieho opustenia rodinného hniezda je aj absencia štátnych sociálnych nájomných bytov, ako aj nízka tradícia súkromného nájomného bývania,“ doplnila Valko Gáliková.
My sme sa čitateľov Refresheru opýtali, ako sa im s peniazmi darí. Žijú od výplaty k výplate, alebo sa im darí šetriť? Prečítaj si ich odpovede v našej ankete.
