Slovensko má vraj oveľa vážnejšie problémy ako nejaký spor o národné divadlo či galériu. Nuž má. Práve pre spor o divadlo a galériu.
Jeden z dôsledkov toho, že kultúra na Slovensku ťahala vždy za kratší koniec je, že tu ľudia väčšinou vôbec nechápu, že kultúra krajiny nikdy nebola a ani nemá byť oddelená od toho, ako krajina prosperovala vo svojich oveľa „praktickejších“ smeroch.
Jeden z dôvodov prečo toľko ľudí na Slovensku podporuje vládu a strany, ktorých jediným záujom je pomsta a deštrukcia - a krajina a ľudia sú pre nich prinajlepšom hračka, na ktorej sa môžu obohacovať a praktizovať moc - je ten, že kultúra s nimi nedostala šancu urobiť to, čo kultúra robí. Uvedomelých ľudí.
Kultúra je prostriedok empatie a porozumenia. Hocijaký človek sa vďaka nej dokáže premiestniť do vnútra hlavy iného človeka - či už autora nejakého diela alebo postavy, ktoré to dielo stvárňuje. A zažiť duševné obohatenie z takéhoto pohľadu. A potom sa vrátiť naspäť do svojej hlavy a položiť si otázku, čo to s ním urobilo.
Martina Šimkovičová, Lukáš Machala, Robert Fico a ďalší aktéri vojny proti slovenskej kultúre to vedia. Ich snaha ovládnuť kultúru je boj o to, aby dostali pod kontrolu to, že sa ľudia nebudú navzájom “infikovať” pohľadmi na svet, ktoré by mohli skončiť ich prehrou.
Týka sa to aj “slovenskej a žiadnej inej” kultúry. Všimnite si, že pre Šimkovičovú znamená kultúra v podstate iba folklór. Nezaujímajú ju (prípadne vôbec nepozná) diela ľudí ako Timrava, Kukučín či Tajovskéh (ak menovať fakt len tie najnotorickejšie maturitné mená). Keby sa jej raz podarilo zakázať neslovenskú kultúru, boli by ďalšie na rane.
Prečo? Pretože ľudia, ktorí ich čítajú a chodia na ne do divadla, pri nich zisťujú, že sa na Slovensku ani za vyše sto rokov nič nezmenilo. Náš život ovplyvňujú banálni ľudia až hlupáci, spoločnosť je plná zla a zákernosti a ešte aj tie Šimkovičové, Machalovia, Dankovia a Huliaci sú presne takí istí ako kedysi.
Je to presne to isté, ako keď fanúšikovia Putina imitujú kultúrnosť a povedia vám, že Rusko je krajina s obrovskou kultúrou. A zabudnú (alebo skôr vôbec nevedia), že všetci tí veľkí ruskí autori boli v Rusku vždy skôr vyvrheli.
Ak na Slovensku ubránime slobodnú a nezávislú kultúru, a ak sa na tej kultúre bude viac ľudí podieľať a zúčastňovať ako aktéri aj konzumenti, časom s tým nevyhnutne príde aj kvalitné zdravotníctvo a školstvo.
Bude to preto, lebo voliči, ktorí sa na svet zvyknú dívať nielen vlastnými očami, ale aj očami iných ľudí - svojich susedov, ľudí na opačnom konci krajiny, iných generácií, či dokonca iných národností - už viac nepustia k spravovaniu spoločnosti politikov, ktorí v spravovaní krajiny pravidelne zlyhávajú, pretože sú na rozdiel od nich žalostne nekultúrni.
Aj toto Šimkovičová, Machala, Danko a Fico veľmi dobre vedia.
