Štát vo vládnych materiáloch priznáva, že v Bardejovskom okrese je „extrémne vysoká" nezamestnanosť žien z marginalizovaných rómskych komunít.
Diskriminované sú kvôli pôvodu, pohlaviu, miestu bydliska aj počtu detí. Rómske ženy z okresu Bardejov sa roky snažia pracovať a zlepšiť tak svoju finančnú situáciu, mnohým sa to však nedarí. Prekážkami sú pretrvávajúci rasizmus, chýbajúce vzdelanie, praktické problémy života v osade, ale často aj nevôľa zo strany ich vlastných rodín. Ženy z rómskych komunít tak ostávajú najmenej pracujúcou skupinou. V ďalšej z našich regionálnych spoluprác s denníkom Korzár sme sa pozreli na to, ako z tohto začarovaného kruhu von.
Evu Kaľovú (42) sme v komunitnom centre vo Sveržove počkali poobede, kým príde z práce. Doteraz ľutuje, že má iba základnú školu. „Bola som najstaršia z desiatich súrodencov, musela som sa kvôli nim obetovať a pomáhať doma mame. Bola som tvrdo vychovaná, ale moje deti našťastie nemuseli prežiť to, čo ja,“ hovorí. Najstaršia dcéra sa jej narodila, keď mala dvadsať. Postupne pribudli ďalšie štyri deti. Keď bolo aj najmladšie v škôlke, Eva Kaľová sa začala obzerať po práci.
V okrese Bardejov je pracovných ponúk oproti iným okresom pomenej a voči Rómom majú zamestnávatelia stále veľké predsudky. Obzvlášť veľký problém je to tým pádom pre rómske ženy. Hoci sa roky snažia zlepšiť svoju finančnú situáciu zamestnaním sa, na ceste za prácou musia prekonávať viacero prekážok, ktoré ich kolegyne z majority nemajú.
Na jednej strane je to diskriminácia zo strany zamestnávateľov kvôli pôvodu, pohlaviu, miestu bydliska alebo počtu detí. Na druhej problémom môžu byť aj postoje v ich vlastnej komunite, kde muži často stále razia predstavu, že žena má byť doma, za sporákom. Ak by sa im pritom podarilo zamestnať sa, zvýšila by sa šanca, že sa raz ony alebo aspoň ich deti dostanú z generačnej chudoby.
Eva Kaľová svojim deťom sľúbila, že pokiaľ tu bude a bude zdravá, bude sa starať o ich napredovanie: „Urobím, čo je v mojich silách, aby z nich niečo bolo. Moji rodičia mi to nedopriali, ale ja im to chcem dopriať. Môj splnený sen by bol, keby si Mirka po výučnom liste urobila aj maturitu,” hovorí o svojej dcére.
Eve sa nakoniec prácu zohnať podarilo. Pomohlo jej, že sa za ňu prihovorila jedna žena z majority, ktorá ju poznala ako spoľahlivú, aj ľudia z komunitného centra a dokonca starosta obce. A tak ju vzali pracovať ku kravám. Spočiatku pracovala na družstve vo Sveržove. Keď zaniklo, prešla na družstvo do Kružlova. „Ďakujem hlavne jednému manželskému páru. Naučili ma dojiť, robiť okolo kráv a nebáť sa ich. Bolo to ťažké, ale povedala som si, že mám deti a musím sa zamestnať,“ hovorí dnes Eva.
Jej príbeh je však stále v Bardejove skôr ojedinelý. Nezamestnanosť rómskych žien je v tomto okrese mimoriadne vysoká, čo ako problém priznáva už aj miestna samospráva. Bardejov však v tomto nie je bohužiaľ ojedinelý prípad.
(Nielen) bardejovský problém
Nezamestnanosť rómskych žien v okrese Bardejov treba vidieť v kontexte tohto východoslovenského okresu, kde má aj majoritné obyvateľstvo často problém nájsť si prácu, s ktorou by boli spokojní. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny uvádza v októbri 2024 evidovanú nezamestnanosť na Slovensku na úrovni 3,7 percenta, no v okrese Bardejov je to viac ako 6 a pol percenta.
Plán rozvoja okresu Bardejov z roku 2023, ktorý vypracovali zástupcovia samospráv, okresu a verejnosti, uvádza ako jeden z problémov a výziev práve extrémne vysokú nezamestnanosť žien z marginalizovaných rómskych komunít.
Celoslovenské štatistiky ukazujú, že ide o problém, ktorý pre Bardejov bohužiaľ nie je jedinečný. Podľa posledného zisťovania indikátorov chudoby a sociálneho vylúčenia so zameraním na rómske komunity z roku 2020 bolo v celkovej populácii zamestnaných 92 percent osôb v ekonomicky aktívnom veku. V marginalizovaných rómskych komunitách (MRK) to bolo iba 33 percent, pričom muži z MRK mali zamestnanosť na úrovni 31 percent a ženy len 14 percent.
Nezamestnanosť je celospoločenský problém a keď si zamestnanie dlhodobo nevedia zohnať Rómovia, nakoniec tým trpí aj majorita. „Nezamestnanosť ľudí z marginalizovaných rómskych komunít vo výsledku prehlbuje negatívny ekonomický vývoj nielen v regióne, ale v celej krajine. A pokiaľ na tomto ako spoločnosť nezapracujeme a nebudeme im podávať pomocnú ruku, ukazovať im a učiť ich, že sa dá žiť aj inak, bude sa celospoločenský problém prehlbovať,” vysvetľuje Jana Kováčiková Klárová, mentorka z občianskeho združenia Cesta von.
„Vyrastie tak ďalšia generácia ľudí, ktorí sa len ťažko z generačnej chudoby vymania bez pomocnej ruky spoločnosti, ktorá sa ich bude snažiť integrovať do vzdelávania a na trh práce,” dodáva Kováčiková Klárová.
V bardejovskom pláne rozvoja odborníci navrhujú najmä dve riešenia: Zlepšenie rovného prístupu k vzdelávaniu, odbornej príprave a celoživotnému vzdelávaniu a vytváranie pracovných miest v oblastiach, ktoré si nevyžadujú vysokú špecializáciu - teda najmä v poľnohospodárstve, lesníctve, stavebníctve, priemyselných odvetviach a službách.
Skúsenosti samotných rómskych žien, aj odborníkov, ktorí sa v Bardejove tomuto problému venujú priamo v „teréne” však ukazujú, že dôvody vysokej nezamestnanosti Rómiek sú hlbšie zakorenené a na to, aby nastala reálna zmena, sa bude musieť toho zmeniť viac.
Priekopníčka
Štatistiky ukazujú, že základnými faktormi, ktoré môžu problém riešiť, sú odstraňovanie segregácie a vzdelanie. Kým v marginalizovaných rómskych komunitách je zamestnanosť iba 33 percent, u Rómov žijúcich medzi majoritou, nie v osadách, sa k práci dostanú oveľa častejšie - zamestnaných je viac než dvojnásobok, 64 percent. Taktiež viac než dvojnásobnú šancu zamestnať sa majú podľa štatistík Rómovia, ktorí majú aspoň strednú odbornú školu, aj bez maturity. A to i vtedy, ak bývajú v osade.
V rodine Evy Kaľovej nemá strednú školu nikto, nemala ju ani jej mama ani svokra. Eva však chcela pre svoje deti lepšiu budúcnosť a viac možností dobre sa zamestnať, preto ich povzbudzovala, aby pokračovali v štúdiu aj po základnej škole. Syn štúdiá zanechal, jej druhorodená dcéra Mirka počas štúdia na strednej škole v Prešove otehotnela a vydala sa.
„Na rok štúdium prerušila kvôli komplikáciám v tehotenstve, ale potom sa vrátila do školy. Ja som jej hovorila, aby sa do školy vrátila, lebo sama viem, ako ťažko sa hľadá práca bez výučného listu. Do zahraničia už nepôjde, keď má malé dieťa. Ona je odvážna, nemá problém niekde ísť. S papierom zo školy si ľahšie nájde prácu,” hovorí Eva.
Mirku (19) sme navštívili pri práci v drogérii v Bardejove. Pôvodne sa do školy chystala so sesternicou, tá však otehotnela, vydala sa a jej manžel ju do školy nepustil. „Aj napriek tomu, že som na to ostala sama, som sa rozhodla, že sa odvážim a pôjdem študovať. Chcem ukázať aj iným dievčatám, že sa to dá, aj keď sú vydaté alebo majú deti,” hovorí.
V rómskej komunite zvyknutej desaťročia na rovnaký životný štýl je Mirka priekopníčkou. Každé ráno sama cestuje zo Sveržova do Bardejova a odtiaľ do Prešova do školy. Táto cesta jej trvá takmer dve hodiny. Alebo ostáva v Bardejove na platenej praxi v drogérii. Jej dcérka má 11 mesiacov.
„Nešla som na materskú, lebo keby som nastúpila na materskú a dieťa by bolo väčšie, ťažšie by sa mi potom nastupovalo znova do práce. Ešte mám pred sebou posledný rok školy. Rozhodla som sa, že to dokončím teraz,“ hovorí Mirka.
Dcérku jej pomáha strážiť staršia sestra, otec alebo mama. V trojizbovom byte bývajú siedmi: štyri sestry, otec, mama a 11-mesačná dcérka. Mirkin manžel pracuje v zahraničí na stavbe mostov.
„Táto práca v drogérii ma baví, robím osmičky. Keď som bola malá, chodila som s mamou aj pomáhať na družstvo, ale to by som robiť nechcela. Je to nebezpečné, mohla by vás kopnúť krava. Radšej pracujem v obchode. V škole mi to ide dobre. V triede sme viacerí Rómovia, aj keď spomedzi kamarátok som jediná, čo takto študujem,” vraví Mirka.
