Lifestylový obsah, ktorý inšpiruje, vzdeláva aj zabáva, nájdeš na webe Refresher.
Články o móde, hudbe, športe či iných zaujímavostiach nájdeš na webe Refresher. Čítaj rozhovory so zaujímavými osobnosťami, otestuj sa v kvízoch, načerpaj inšpiráciu, čo pozerať, počúvať alebo aké trendy práve letia. Sleduj lifestylový obsah na webe Refresher.
Kliknutím na tlačidlo ťa presmerujeme na www.refresher.sk
Refresher News Slovensko
Otvoriť v aplikácii RNews
Stiahnuť
X
Martina Havranová
1. mája 2023, 14:30
Čas čítania 7:17

Fact checker Barca: Na slovenskom Telegrame operuje kanál napojený priamo na ruskú tajnú službu FSB s viac ako 35 000 followermi

Kategória:
Rozhovory
Uložiť Uložené

Prečo konšpirátori migrujú na Telegram a akú výnimku majú politici pri tvorení obsahu na sociálne siete? V rozhovore pre Refresher sa spomínaným problémom venuje Robert Barca, ktorého prácou je upozorňovanie na hoaxy šírené v online priestore.

Robert Barca pracuje pre agentúru Agence France-Presse známu pod skratkou AFP. Jeho prácou je sledovanie a vyvracanie dezinformácií aj na slovenskom Facebooku. V rozhovore pre Refresher, ktorý nám poskytol počas festivalu Pucung, vysvetlil aj to, odkiaľ k nám prúdia dezinformácie, ako ich rozoznať od bežných správ, ale aj to, prečo majú politici od platforiem výnimku a ich výroky nepodliehajú factcheckingu profesionálnych agentúr. 

Robert Barca sa zaoberá overovaním informácií.
Robert Barca sa zaoberá overovaním informácií. Zdroj: archív Roberta Barcu

Sociálne siete sa stali živnou pôdou dezinformácií a často sa stáva, že mnoho ľudí nie vždy dokáže rozlíšiť realitu od skreslených správ či cielene produkovaných hoaxov. V Refresheri sa pravidelne venujeme rozhovorom, ktoré do hĺbky rozoberajú dôležité spoločenské témy, akou rozhodne je aj zlepšovanie mediálnej gramotnosti. Ak nás v tom chceš podporiť, staň sa členom klubu REFRESHER+ a dostaň sa ku všetkému prémiovému obsahu.

Ako prebieha proces overovania faktov, ktorému sa venuješ?

Najskôr nájdeme nepravdivú správu, ktorá koluje online priestorom, a potom sa venujeme jej vyvracaniu. Napíšeme článok, ktorý vysvetľuje, prečo je správa nepravdivá, a jednotlivé adresy a príspevky, kde sa nachádza, v rámci Facebooku označíme. Je to v podstate novinárska práca, pri ktorej používame overovanie na základe dát z otvorených zdrojov. 


Záleží najmä na téme, ktorej sa venujeme. S prácou som začal v marci 2020, čiže som vhupol priamo do pandémie. Mnoho informácií, ktoré sme vtedy overovali, sa týkalo napríklad epidemiologických dát alebo dokumentácií vakcín alebo liečiv. Dnes je primárnou témou situácia na Ukrajine. Naša práca je naozaj podobná tej novinárskej, keď tak ako bežní spravodajcovia obvolávame odborníkov z jednotlivých oblastí.


V jednom z rozhovorov si povedal, že si v podstate jediný človek, ktorý robí factchecking pre slovenský Facebook. Môže jeden človek ustrážiť všetko, čo sa vyprodukuje na tejto sieti?

Mojím zamestnávateľom je francúzska tlačová agentúra AFP, ktorú si Facebook tak ako zhruba stovku ďalších organizácií najal na factchecking. Ja teda ako zamestnanec AFP overujem pravosť informácií na Slovensku sám, ale agentúra pôsobí aj v okolitých krajinách, vo zvyšku Európy a po celom svete. V našom európskom tíme je spolu s editormi okolo 30 ľudí.

Neviem o tom, že by bol niekto stíhaný napríklad za šírenie poplašnej správy, a vidíme aj to, že nejaké legislatívne snahy, o ktoré sa snažila aktuálna vláda, vlastne nikam nedospeli.


Problém je v tom, že agentúra AFP je jediná, ktorá na Slovensku dostala certifikáciu od medzinárodnej organizácie IFCN – International Fact Checking Network –, ktorá certifikuje všetkých, ktorí môžu vykonávať factchecking pre spoločnosť Meta a jej platformy. Napríklad v susednom Česku, Poľsku, Rakúsku, prípadne v Nemecku funguje certifikovaných factcheckerských organizácií viac. U nás nie. 


Keďže som jediný, ktorý to robí pre AFP, som aj jediný, ktorý to robí na Slovensku. Ak sa pýtaš na to, či dezinformačné cunami na Facebooku dokáže pokryť jeden človek, tak, samozrejme, nie. Dobrou správou je, že naše kapacity budeme v blízkom čase rozširovať, ale nejaký veľký kvantitatívny posun v rámci AFP bohužiaľ neplánujeme. 


Ak niečo označíte ako dezinformáciu, pátrate aj po pôvode, odkiaľ správa prišla? Kto vlastne vytvára hoaxy?

Náplňou mojej práce je napísať zhŕňajúci text, ktorý sa jednak venuje tomu, čo je nepravdivé v danom príspevku, no zároveň ideme aj o krok ďalej. Doplníme celý kontext, aby sme vysvetlili, ako je to v skutočnosti, a snažíme sa dopátrať aj k tomu, kto nepravdivú informáciu vypustil ako prvý. Na otázku, kto vytvára hoaxy, nie je jedna univerzálna odpoveď. Môže ísť o aktérov zo zahraničia a vďaka našej európskej sieti vieme pomerne rýchlo detegovať, ak sa nejaká správa začne šíriť povedzme v bulharčine alebo rumunčine, prekladá sa do iných jazykov a šíri sa z jednej krajiny do druhej. 

Robert Barca počas diskusie na protikorupčnom festivale Pucung.
Robert Barca počas diskusie na protikorupčnom festivale Pucung. Zdroj: archív Roberta Barcu


Za niektorými hoaxmi sú však aj domáci aktéri. Smutné je, že v niektorých stredoeurópskych a východoeurópskych krajinách je pomerne časté, že ide o politikov, ktorí preberajú dezinformácie zo zahraničia. Preberajú ich z iných jazykov a prinášajú domácemu publiku, prípadne si vytvárajú vlastné. 


Aká je trestnoprávna zodpovednosť ľudí, ktorí vytvárajú a šíria hoaxy? 

Nie som právnik, no podľa toho, čo viem, len veľmi malé percento toho, čo by bežný človek nazval hoaxom, je nejakým spôsobom uchopené v našej legislatíve. V dôsledku toho je trestnoprávna zodpovednosť takmer nijaká. Neviem o tom, že by bol niekto stíhaný napríklad za šírenie poplašnej správy, a vidíme aj to, že nejaké legislatívne snahy, o ktoré sa snažila aktuálna vláda, vlastne nikam nedospeli. 


Zhrnul by som to tak, že na Slovensku sa tomu právne nevenujú vôbec. Máme paragrafy, ktoré sa zaoberajú šírením extrémizmu a extrémistických materiálov. Máme aj relatívne nový paragraf týkajúci sa schvaľovania vojny alebo schvaľovania agresie na Ukrajine. Nemám však informáciu o tom, že by to viedlo k nejakému trestnému stíhaniu.

10. augusta 2023, 14:16 Čas čítania 0:44 Pýtali sme sa Slovákov, kto začal vojnu na Ukrajine (Reportáž) Pýtali sme sa Slovákov, kto začal vojnu na Ukrajine (Reportáž)

Inak je to v Českej republike, kde sme v poslednom období videli prvé právoplatné odsúdenia za dezinformácie. Prvým príkladom je prípad Jany Peterkovej, ktorá šírila lži o úmrtiach seniorov v dome sociálnych služieb po očkovaní proti covidu. Druhým je prípad dezinformátorov Tomáša Čermáka a Patrika Tušla, ktorí sa postavili pred súd za podnecovanie nenávisti a schvaľovanie terorizmu.


Sme v predvolebnom období, ako si môžu ľudia overiť, či politici neklamú?

Ťažká otázka. Niektorí politici sú pomerne zbehlí v tom, že vezmú zrnko pravdy a k nemu doplnia mnoho omáčok a rozprávok, ktoré nesúvisia s realitou. Je to častý spôsob aj nepolitických dezinformátorov. Nie som si však istý, či existuje nejaký univerzálny spôsob rýchleho overovania ich výrokov. Je dôležité, aby bežný používateľ internetu a sociálnych sietí bol nejakým spôsobom zbehlý v základných metódach overovania faktov. Tvrdenia politikov overuje portál Demagog.sk, aj keď nestíha overovať všetko. 

Robert Barca pracuje pre francúzsku agentúru AFP, ktorá má na starosti overovanie faktov aj na slovenskom Facebooku.
Robert Barca pracuje pre francúzsku agentúru AFP, ktorá má na starosti overovanie faktov aj na slovenskom Facebooku. Zdroj: archív Roberta Barcu


Existuje nejaký factchecking na Telegrame, kde migruje množstvo ľudí, ktorým Facebook alebo Twitter zrušil účty?

Neexistuje. Telegram je v rámci tejto témy najvypuklejší problém, ktorý máme na Slovensku aj vo zvyšku strednej Európy. Je to úplne neregulovaná platforma, kde sa môžu šíriť informácie bez jej zásahu. Práve na nej vznikajú pacienti 0, anonymné účty a kanály, ktoré vypustia nejakú vlastnú vymyslenú alebo prebratú informáciu, fotografiu alebo text. Na Telegrame takýto obsah v slovenčine vzniká a následne sa prelieva na ostatné sociálne siete, najmä na Facebook.


Na začiatku vypuknutia vojny na Ukrajine Európska komisia zrušila účty na Telegrame, ako napríklad Russia Today alebo Sputnik. Na slovenskom Telegrame však naďalej operuje kanál, ktorý je napojený priamo na ruskú tajnú službu FSB, uverejňuje príspevky v slovenčine a má viac ako 35 000 followerov. Investigatívne centrum Jána Kuciaka aj v spolupráci s Českým centrom pre investigatívnu žurnalistiku publikovalo pomerne dlhý a hĺbkový analytický text o tom, kto vlastne tento obsah v rámci kanála šíri. 

Čo sa týka našej krajiny, vidíme, že Tiktok začína byť novým prostriedkom pre dezinformátorov, a vidíme na ňom ten istý trend ako pri Telegrame, keď sa videá z Tiktoku následne dostávajú na Facebook.


Ide o slovenský kanál siete News Front, ktorá bola založená v roku 2014 po okupácii Krymu priamo v Sevastopole. Bez problémov šíri tú najhrubšiu a najzávažnejšiu ruskú propagandu, ktorá nieže prekrúca fakty, ale absolútne si vymýšľa. Ak by som mal uviesť nejaké príklady, tak tento kanál šíril obrázok zo stolovej hry so zombie tematikou, kde bolo podzemné laboratórium, a tvrdil, že ide o biochemické laboratórium v Mariupole. Na Facebooku mal tento hoax tisícky zdieľaní. Takýmto spôsobom sa vykonštruované dezinformácie z Ruska alebo z okupovaného Krymu dostávajú k slovenskému divákovi.


Je živnou pôdou pre hoaxy aj Tiktok?

To je veľmi dobrá otázka. Tiktok na Slovensku veľmi prudko rastie. Na rozdiel od Telegramu začal s reguláciou a mám informácie o tom, že na Slovensku a v Česku spúšťa aj factchecking. Čo sa týka našej krajiny, vidíme, že Tiktok začína byť novým prostriedkom pre dezinformátorov, a vidíme na ňom ten istý trend ako pri Telegrame, keď sa videá z Tiktoku následne dostávajú na Facebook. 


Poviem príklad z minulého týždňa. Jeden tiktokový účet vypustil video o tom, že zatykač na ruského prezidenta Vladimira Putina a jeho komisárku pre práva detí je neplatný. Pričom je to úplne bezprecedentný krok, keďže Medzinárodný trestný súd v Haagu vydal zatykač platný v 123 krajinách sveta na úradujúcu hlavu štátu, ktorý je členom Bezpečnostnej rady OSN. Pani, ktorá sa nijako nepredstaví a vo videách oslovuje svoje publikum slovom „kuriatka“, presvedčivo tvrdí, že zatykač je neplatný a že ide iba o divadlo pre plebs. Aj keď na Tiktoku video nemá až takú viralitu, na Facebooku si ho pozrelo 80 000 ľudí a malo viac ako 1700 zdieľaní. 

Podľa slov Roberta Barcu je zásadným problémom pri boji s dezinformáciami sociálna sieď Telegram, ktorá nereguluje svoj obsah.
Podľa slov Roberta Barcu je zásadným problémom pri boji s dezinformáciami sociálna sieď Telegram, ktorá nereguluje svoj obsah. Zdroj: archív Roberta Barcu


Ako ľudia reagujú na to, ak ich príspevok označíte ako nepravdivý?

Začnem optimisticky, máme aj pozitívne reakcie. Niektorí používatelia boli napríklad vovedení do omylu a šírili nepravdivé správy bez toho, aby si uvedomovali, že ide o dezinformácie. Niektorí nám poďakovali za to, že sme ich upozornili. Takýchto reakcií je však minimum. Stretávame sa skôr s tými negatívnymi, pretože ľudia si myslia, že ide o cenzúru. 


Rád by som však vysvetlil, čo je vlastne dôsledkom nášho hodnotenia. Keď napíšeme vysvetľujúci článok, pomocou neho označíme všetky URL adresy, kde identifikujeme, že sa nachádza nepravdivá informácia, a následne Facebook tomuto príspevku zníži dosah na minimum. Ďalším faktorom je, že všetkým používateľom a účtom, ktorí tú danú URL adresu alebo to dané tvrdenie zdieľali, je doručená notifikácia s linkom na náš článok a jednotlivé príspevky sú označené grafickou clonou alebo upozornením, že nezávislí factcheckeri identifikovali, že príspevok obsahuje nepravdivú informáciu alebo zmanipulovanú fotografiu atď. Dôsledkom nášho hodnotenia nikdy nie je mazanie obsahu, takže sa ohradzujem voči tomu, že by malo ísť o cenzúru.


Hoaxy, ktoré ľudia zdieľajú na Facebooku, sa často tvária, že sú produktom profesionálnych médií. Ako môžu používatelia rozoznať, či ide o prácu novinára alebo je to len hoax na stránke s podobnou grafikou?

Toto je úplne kľúčové a dostávame sa k tomu, čo je absolútnym základom mediálnej gramotnosti – k tomu, akým spôsobom rozlíšiť skutočnú novinárčinu od nejakých hlúpych alternatívnych stránok. Myslím si, že v centre tejto debaty je niečo, čo sa v tradičných médiách volá editorský proces. V profesionálnych médiách by mal mať každý redaktor nad sebou editora, dodržiavať etický kódex a novinárske štandardy. 

Existujú alternatívne názory a rôzne interpretácie pravdy, na ne má naozaj každý právo. Alternatívna pravda v našom ponímaní neexistuje. O faktoch sa netreba hádať, fakty jednoducho sú a sú jasne dané.


Factchecking, aký robím ja, je základ editorského procesu. Editor má byť oponentom voči redaktorovi. Každá veta, ktorú redaktor napíše, prejde podrobnou kontrolou editora. Bez tohto procesu nemôže byť článok publikovaný v spoľahlivom médiu. Niečo takéto úplne absentuje pri stránkach, ktoré šíria konšpirácie. Rovnako nemajú zverejnenú adresu sídla, zoznam redaktorov, redakčnú radu ani meno šéfredaktora a vlastnícku štruktúru. Často sú netransparentné a anonymné. Výborným nástrojom, kde si bežný slovenský používateľ internetu môže overiť, ktoré stránky sú dezinformačné, no tvária sa ako médiá, je portál konspiratori.sk alebo blbec.online.


Existuje podľa teba niečo ako alternatívna pravda, čo je častým argumentom konšpirátorov? 

Existujú alternatívne názory a rôzne interpretácie pravdy, na ne má naozaj každý právo. Alternatívna pravda v našom ponímaní neexistuje. O faktoch sa netreba hádať, fakty jednoducho sú a sú jasne dané. Môžeme sa sporiť o to, či má byť DPH na potraviny 10 % alebo 20 % alebo či máme mať schodok rozpočtu 1 % alebo 3 %. Ale napríklad pri skutočnosti, že vojnu na Ukrajine rozpútal ruský prezident Vladimir Putin a nie nejaká západná židoboľševická alebo liberálna loby, sa sporiť nemáme o čom. Fakty a realita hovoria jasne.

Domov
Zdieľať
Diskusia