Prečo konšpirátori migrujú na Telegram a akú výnimku majú politici pri tvorení obsahu na sociálne siete? V rozhovore pre Refresher sa spomínaným problémom venuje Robert Barca, ktorého prácou je upozorňovanie na hoaxy šírené v online priestore.
Robert Barca pracuje pre agentúru Agence France-Presse známu pod skratkou AFP. Jeho prácou je sledovanie a vyvracanie dezinformácií aj na slovenskom Facebooku. V rozhovore pre Refresher, ktorý nám poskytol počas festivalu Pucung, vysvetlil aj to, odkiaľ k nám prúdia dezinformácie, ako ich rozoznať od bežných správ, ale aj to, prečo majú politici od platforiem výnimku a ich výroky nepodliehajú factcheckingu profesionálnych agentúr.
Sociálne siete sa stali živnou pôdou dezinformácií a často sa stáva, že mnoho ľudí nie vždy dokáže rozlíšiť realitu od skreslených správ či cielene produkovaných hoaxov. V Refresheri sa pravidelne venujeme rozhovorom, ktoré do hĺbky rozoberajú dôležité spoločenské témy, akou rozhodne je aj zlepšovanie mediálnej gramotnosti. Ak nás v tom chceš podporiť, staň sa členom klubu REFRESHER+ a dostaň sa ku všetkému prémiovému obsahu.
Ako prebieha proces overovania faktov, ktorému sa venuješ?
Najskôr nájdeme nepravdivú správu, ktorá koluje online priestorom, a potom sa venujeme jej vyvracaniu. Napíšeme článok, ktorý vysvetľuje, prečo je správa nepravdivá, a jednotlivé adresy a príspevky, kde sa nachádza, v rámci Facebooku označíme. Je to v podstate novinárska práca, pri ktorej používame overovanie na základe dát z otvorených zdrojov.
Záleží najmä na téme, ktorej sa venujeme. S prácou som začal v marci 2020, čiže som vhupol priamo do pandémie. Mnoho informácií, ktoré sme vtedy overovali, sa týkalo napríklad epidemiologických dát alebo dokumentácií vakcín alebo liečiv. Dnes je primárnou témou situácia na Ukrajine. Naša práca je naozaj podobná tej novinárskej, keď tak ako bežní spravodajcovia obvolávame odborníkov z jednotlivých oblastí.
V jednom z rozhovorov si povedal, že si v podstate jediný človek, ktorý robí factchecking pre slovenský Facebook. Môže jeden človek ustrážiť všetko, čo sa vyprodukuje na tejto sieti?
Mojím zamestnávateľom je francúzska tlačová agentúra AFP, ktorú si Facebook tak ako zhruba stovku ďalších organizácií najal na factchecking. Ja teda ako zamestnanec AFP overujem pravosť informácií na Slovensku sám, ale agentúra pôsobí aj v okolitých krajinách, vo zvyšku Európy a po celom svete. V našom európskom tíme je spolu s editormi okolo 30 ľudí.
Neviem o tom, že by bol niekto stíhaný napríklad za šírenie poplašnej správy, a vidíme aj to, že nejaké legislatívne snahy, o ktoré sa snažila aktuálna vláda, vlastne nikam nedospeli.
Problém je v tom, že agentúra AFP je jediná, ktorá na Slovensku dostala certifikáciu od medzinárodnej organizácie IFCN – International Fact Checking Network –, ktorá certifikuje všetkých, ktorí môžu vykonávať factchecking pre spoločnosť Meta a jej platformy. Napríklad v susednom Česku, Poľsku, Rakúsku, prípadne v Nemecku funguje certifikovaných factcheckerských organizácií viac. U nás nie.
Keďže som jediný, ktorý to robí pre AFP, som aj jediný, ktorý to robí na Slovensku. Ak sa pýtaš na to, či dezinformačné cunami na Facebooku dokáže pokryť jeden človek, tak, samozrejme, nie. Dobrou správou je, že naše kapacity budeme v blízkom čase rozširovať, ale nejaký veľký kvantitatívny posun v rámci AFP bohužiaľ neplánujeme.
Ak niečo označíte ako dezinformáciu, pátrate aj po pôvode, odkiaľ správa prišla? Kto vlastne vytvára hoaxy?
Náplňou mojej práce je napísať zhŕňajúci text, ktorý sa jednak venuje tomu, čo je nepravdivé v danom príspevku, no zároveň ideme aj o krok ďalej. Doplníme celý kontext, aby sme vysvetlili, ako je to v skutočnosti, a snažíme sa dopátrať aj k tomu, kto nepravdivú informáciu vypustil ako prvý. Na otázku, kto vytvára hoaxy, nie je jedna univerzálna odpoveď. Môže ísť o aktérov zo zahraničia a vďaka našej európskej sieti vieme pomerne rýchlo detegovať, ak sa nejaká správa začne šíriť povedzme v bulharčine alebo rumunčine, prekladá sa do iných jazykov a šíri sa z jednej krajiny do druhej.
Za niektorými hoaxmi sú však aj domáci aktéri. Smutné je, že v niektorých stredoeurópskych a východoeurópskych krajinách je pomerne časté, že ide o politikov, ktorí preberajú dezinformácie zo zahraničia. Preberajú ich z iných jazykov a prinášajú domácemu publiku, prípadne si vytvárajú vlastné.
Aká je trestnoprávna zodpovednosť ľudí, ktorí vytvárajú a šíria hoaxy?
Nie som právnik, no podľa toho, čo viem, len veľmi malé percento toho, čo by bežný človek nazval hoaxom, je nejakým spôsobom uchopené v našej legislatíve. V dôsledku toho je trestnoprávna zodpovednosť takmer nijaká. Neviem o tom, že by bol niekto stíhaný napríklad za šírenie poplašnej správy, a vidíme aj to, že nejaké legislatívne snahy, o ktoré sa snažila aktuálna vláda, vlastne nikam nedospeli.
Zhrnul by som to tak, že na Slovensku sa tomu právne nevenujú vôbec. Máme paragrafy, ktoré sa zaoberajú šírením extrémizmu a extrémistických materiálov. Máme aj relatívne nový paragraf týkajúci sa schvaľovania vojny alebo schvaľovania agresie na Ukrajine. Nemám však informáciu o tom, že by to viedlo k nejakému trestnému stíhaniu.
Inak je to v Českej republike, kde sme v poslednom období videli prvé právoplatné odsúdenia za dezinformácie. Prvým príkladom je prípad Jany Peterkovej, ktorá šírila lži o úmrtiach seniorov v dome sociálnych služieb po očkovaní proti covidu. Druhým je prípad dezinformátorov Tomáša Čermáka a Patrika Tušla, ktorí sa postavili pred súd za podnecovanie nenávisti a schvaľovanie terorizmu.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Ako slovenská legislatíva zasahuje proti šíreniu hoaxov.
- Ktorý kanál na Telegrame je napojený priamo na ruskú tajnú službu.
- Ako rozoznať novinársku prácu od podvodných stránok.
