Policajná brutalita s tragickým koncom nemá skutočného vinníka. Konanie extrémne agresívneho policajta však nie je iba individuálnym zlyhaním.
Policajná brutalita v Košiciach a to, akým spôsobom na ňu reagujú najvyššie orgány krajiny, je len ďalším dielikom do puzzle, ktoré vytvára naše Slovensko. Ako je vôbec možné, že policajt, ktorý má pomáhať a chrániť, si dovolí zmlátiť bezbranného človeka až na smrť a naďalej chodiť niekoľko dní do práce?
Nedotknuteľný minister vnútra Matúš Šutaj Eštok však z činu žiadnu zodpovednosť nevyvodil ani po dlhých dňoch intenzívnej medializácie zjavných systémových zlyhaní v zbore. Žijeme totiž v krajine, kde policajt nadobudol pocit, že si môže svoju zlosť vybiť na bezbrannom človeku. Rovnako ako minister reaguje aj policajný prezident Ľubomír Solák. Argumentuje sa tu slovami, že ide o zlyhanie jednotlivca. Ide skutočne o zlyhanie jednotlivca, keď policajt naďalej slúžil a zadržať ho prišli práve do práce?
Prípad je však o to vážnejší, keďže policajt sa snažil klamať a tvrdiť, že muž si zranenia spôsobil sám a chcel sa dostať ku kamerovým záznamom, ktoré zachytávajú jeho agresívne správanie. Ešte hrozivejšie je, že si príslušník zboru vôbec nárokoval na podniknutie krokov smerom k ututlaniu prípadu. V normálnom svete by nemalo nikomu z bezpečnostných zložiek vôbec napadnúť, aby maril vyšetrovanie.
V prvom rade neexistuje žiadny trestný čin, pri ktorom by mal policajt právo na takéto konanie. V druhom rade si však policajt musel myslieť, že má oprávnenie na to, konať takýmto spôsobom.
Táto situácia je o to závažnejšia, že práve v Košiciach nejde o ojedinelý prípad policajnej brutality. Dokedy sa môžeme oháňať slovami, že nejde o systémovú chybu v polícii a na najvyšších miestach?
Policajti sú frustrovaní, no minister vnútra zo seba robí influencera
Situácia v policajnom zbore je veľmi vážna. Chýbajú policajti. Tí, ktorí slúžia, sú frustrovaní zo svojej práce. Mnohým sa nepáči novela Trestného zákona, kvôli ktorej musia častejšie riešiť drobné krádeže v obchodoch.
Napriek tomu, že sa dlhodobo ozývajú a kritizujú atmosféru, v ktorej musia dennodenne pracovať, minister vnútra točí svoje videá na sociálne siete a venuje sa „najdôležitejším“ témam na Slovensku. Načo sa plnohodnotne venovať policajnému problému, keď môže kritizovať žiakov stredných škôl, komentovať vstup Korčoka do PS či hádzať všetky problémy Slovenska na minulú vládu. Pánovi ministrovi odkazujem, aby si najprv pozametal pred svojim prahom.
Zlyhanie ochranky pri pokuse o atentát premiéra, odchody policajtov pre platy, žiadne poriadne riešenia pri bombových hrozbách či stále narastajúca agresivita policajtov. Rezort vnútra sa môže za rok volebného obdobia „pochváliť“ mnohými zlyhaniami. Minister vnútra však problém nevidí vo svojej osobe. Už sme si dávno zvykli na to, že v civilizovaných krajinách odstupujú ministri aj pre väčšie maličkosti. Zdá sa však, že pod Šutajom Eštokom sa nezatriasla ani stolička.
Napriek tomu, že mnohí Slováci nemali od súčasnej vlády takmer žiadne očakávania. A už vôbec ich nemali pri vymenovaní Matúša Šutaja Eštoka do funkcie ministra vnútra. Ako dlho mu však bude prechádzať jeho neschopnosť riešiť vážne problémy tejto krajiny?
