Psychologička Dagmar Caková vysvetľuje kľúčové zmeny v správaní, ktoré môžu viesť k šťastnejšiemu a spokojnejšiemu životu.
Život v dnešnej dobe je poznačený neustálym prívalom veľkého množstva informácií. Ľudia sú zahltení (najmä) negatívnymi správami o politike, spoločenských problémoch, krízach v domovskej krajine či vo svete.
Za krátky čas sme zažili veľké množstvo kríz. Len nedávno sme boli svedkami celosvetovej pandémie a za slovenskými hranicami vypukla vojna, ktorá každým dňom eskaluje. Neustále počúvame, že zdražujú ceny služieb, potravín, benzínu či nehnuteľností. Občania Slovenska sa stretávajú so spoločenským napätím či systémovými problémami v základných službách, ako je zdravotníctvo či školstvo, ktoré bezprostredne ovplyvňujú kvalitu života.
Slovenská psychologička Dagmar Caková pre Refresher hovorí, ako sa v tejto „dobe informačného preťaženia negatívnymi správami“ udržať nad vodou. Toto je jej 8 praktických rád.
1. Rozpoznať problém a jeho spúšťače
Psychologička Caková tvrdí, že prvým krokom je uvedomiť si, že problém existuje. Ľudia musia byť schopní identifikovať, kedy sa začnú cítiť preťažení negatívnymi informáciami, ktoré majú vplyv na ich psychické zdravie.
„Ak človeku neustále sledovanie negatívnych informácií spôsobuje stavy, kvôli ktorým napríklad nespí, je nesústredený, prepracovaný, často nervózny, podráždený, a aj tak to stále sleduje, tak to je problém. V prvom rade si musí človek uvedomiť, že má problém. V druhom rade s tým musí chcieť niečo robiť,“ hovorí Dagmar Caková, podľa ktorej k zlepšeniu stavu nevedie iná cesta, ako eliminácia neustáleho sledovania informácií a prekrytie ich inou činnosťou.
2. Plánovať, čo robiť inak
Keď už človek vie, čo ho stresuje, ďalším krokom je pripraviť si plán, čo budete robiť, keď sa dostane do tohto stavu. „Človek musí vedome začať robiť niečo inak,“ hovorí Caková. Ak majú ľudia tendenciu opakovane kontrolovať správy alebo sa neustále zameriavať na negatívne informácie, mali by si vytvoriť alternatívu, ktorá ich od týchto myšlienok odpúta.
„Človek by si mal naplánovať, že keď bude mať nutkanie opäť otvoriť mobil, tak sa radšej pôjde prejsť, zacvičí si alebo sa bude venovať niečomu, čo mu prinesie pozitívne pocity.“ Cieľom je vytvoriť si zvyk, ktorý ľudí odvedie od negatívneho spracovávania informácií a napomôže duševnej pohode.
3. Návrat k tradíciám a jednoduchej činnosti
V dnešnom hektickom svete psychologička Caková zdôrazňuje dôležitosť návratu k jednoduchým, tradičným činnostiam, ktoré nám pomáhajú spomaliť a získať späť kontrolu nad našimi životmi.
„Mali by sme začať robiť veci našich predkov. Ľudia môžu napríklad vytvárať nejaké veci z prírody. Dobrým a inšpiratívnym príkladom je profil @divokastrava,“ hovorí Caková. Tieto aktivity nám dávajú pocit spojenia s prírodou a pomáhajú nám uvoľniť napätie.
Či už to je varenie jedla, venovanie sa tvorivým činnostiam, ako je maľovanie či písanie, alebo chvíľka pohody pri šálke čaju - podľa Cakovej je dôležité nájsť si čas na spomalenie. Mali by sme si hľadať čas na chvíle, ktoré sú mimo moderného, rýchleho tempa a ponúkajú pokoj a vnútornú rovnováhu.
4. Pohyb a šport
Keď si človek neustále hľadá nové stimuly, ako napríklad sledovanie správ, nakupovanie, alebo neustále kontrolovanie mobilu, zvyšuje tým stres, pretože sa snaží vyvolať pocit šťastia, ktorý je však krátkodobý a vedie k ďalším starostiam.
Tento neustály hon za podnetmi vytvára negatívny cyklus, ktorý ešte viac zvyšuje negatívne emócie. Preto je dôležité nájsť si aktivity, ktoré pomáhajú uvoľniť napätie, ako pohyb alebo šport.
Fyzická aktivita nielenže zlepšuje zdravie, ale aj pomáha vyvážiť hladinu dopamínu v tele, čo prispieva k lepšej nálade a celkovej pohode. Keď sa venujeme pohybu, získa to našu pozornosť a zároveň znižuje negatívny dopad neustáleho hľadania stimulov zo sveta okolo nás.
5. Obmedzenie negatívnych informácií
„Musíme sa vyslovene zbaviť tej závislosti na negatívnych informáciách,“ zdôrazňuje psychologička. Tieto informácie totiž vedú k pocitu neistoty a úzkosti. Ak máme neustály pocit, že musíme byť informovaní o všetkom, čo sa deje, vytvárame si akýsi druh závislosti.
Caková odporúča začať si uvedomovať, že nie všetky informácie, ktoré prijímame, nám pomáhajú. Naopak, množstvo z nich len zvyšuje stres a vytvára cyklus úzkosti. Preto je dôležité vedome obmedziť prísun negatívnych správ a zamerať sa na veci, ktoré nám prinášajú úľavu a radosť.
6. Komunikácia a porozumenie v rodine
Keď sa v rodine stretávajú rôzne názory, či už medzi mladšími a staršími členmi, Caková radí, že je dôležité zamerať sa na vzájomnú akceptáciu. Nemali by sme míňať energiu na hádky alebo tvrdohlavé presviedčanie, ktoré dlhodobo nikam nevedie.
„Samozrejme, je naivné si myslieť, že tá staršia generácia to bude úplne rešpektovať. Ale ak hľadáme ako zlepšiť vzťahy, tak je to cesta akceptovania názoru druhého. Aj u mladých ľudí – nemusia s tým čo hovorí niekto iný súhlasiť, ale môžu akceptovať, že ten človek to má teraz takto a oni to majú inak,“ zdôrazňuje psychologička.
Namiesto neustáleho spochybňovania názorov druhých je podľa nej dôležité sústrediť sa na to, čo nás v rodine spája. V týchto situáciách by sme sa mali snažiť odpútať pozornosť od konfliktov a venovať sa spoločným aktivitám, ktoré pomáhajú posilniť rodinné vzťahy, ako napríklad „ísť na prechádzku, jesť spolu, hrať sa, robiť bežné veci, ktoré nám pripomínajú, že sme v rodine“.
Caková zdôrazňuje, že rodina by nemala byť miestom, kde sa neustále riešia negatívne problémy sveta, politiky alebo kríz. „Podstatou nášho žitia v rodine nie je venovať pozornosť zlým veciam okolo, ale posilniť rodinnú jednotku, lásku a záujem,“ hovorí. Rodina má byť útočiskom, kde sa cítime bezpečne a podporujeme sa navzájom v čase stresu, nie pri neustálom riešení negatívnych tém.
7. Prevziať zodpovednosť za svoju pozornosť
Caková upozorňuje, že je kľúčové prevziať zodpovednosť za to, čomu venujeme svoju pozornosť. Každý z nás má moc rozhodovať sa, čomu bude venovať svoju pozornosť. „Zastavte sa a spýtajte sa, čo vám tieto informácie naozaj prinášajú. Ak zistíte, že len zvyšujú stres, je čas presmerovať svoju pozornosť na niečo iné, čo vám poskytuje úľavu,“ odporúča Caková.
8. Kľúč k šťastnejšiemu životu
„Tá podstata je, že dnešný neustály prísun negatívnych informácií vytvára v mozgu nedostatok dopamínu, a takto vzniká pocit, že sa ‚zbláznime‘. Je to ako droga, je to závislosť,“ hovorí psychologička. Negatívne informácie sa stávajú našou „drogou“, ktorá nás stále ťahá späť, zvyšuje úzkosť a bráni nám v pocite šťastia či naplnenia.
Kľúčom k šťastnejšiemu životu je preto zamerať sa na to, čo nám pomáha vytvárať pozitívnu energiu a vyrovnanosť. „Ľudia narábajú s časom, ako keby bol nekonečný - nekonečne míňajú svoj čas aj energiu. Mali by sa zamerať na tvorenie si vlastnej pozitívnej energie – pohyb, jedlo, tradície – to robili naši predkovia. Oni tú energiu nemíňali na negatívne informácie, aj keď bola ťažká doba. Nerozmýšľali o tom každý deň, venovali sa jednoduchým veciam, na ktoré dávali väčšiu pozornosť, a to je terapeutické aj v dnešnom svete,“ ukončila psychologička Dagmar Caková.
