Aj keď sú dnes ceny energií čiastočne regulované, tlak globálnych trhov rastie a domácnosti by sa mali pripraviť na zdražovanie naprieč celou ekonomikou, od palív cez hypotéky až po potraviny.
Slovenské domácnosti vstupujú do obdobia, ktoré môže priniesť citeľné zvýšenie životných nákladov. Podľa analytika Mareka Nemkyho sa aktuálne globálne napätie na komoditných trhoch postupne prejaví na cenách cien v celej ekonomike, od pohonných hmôt až po úvery či základné potraviny. Hoci časť cien je zatiaľ regulovaná, tlak zvonku narastá a bude sa postupne prejavovať čoraz výraznejšie.
- Prečo sú ceny palív na Slovensku dočasne nižšie a kam až môžu rásť.
- Ako štát zatiaľ tlmí zdražovanie elektriny a plynu a čo sa môže zmeniť v roku 2027.
- Prečo môžu hypotéky opäť zdražieť nad hranicu 4 %.
- Ako rast cien energií ovplyvní potraviny, dopravu aj dovolenky.
- Aký vplyv môže mať aktuálna situácia na rozpočty slovenských domácností a infláciu.
Lacnejšie tankovanie je len dočasná výnimka
Slovenskí motoristi momentálne profitujú z relatívne priaznivých cien palív. Tie sú v porovnaní s okolitými krajinami nižšie, čo predstavuje odklon od dlhodobého trendu, keď sa ceny v regióne pohybovali veľmi podobne.
Na trhu sa objavujú rozdielne ceny pre domácich a zahraničných vodičov, čo môže naznačovať prítomnosť neštandardných trhových mechanizmov. Tento stav však podľa analytika nebude mať dlhé trvanie.
„Globálny trend je však neúprosný. Cena vstupnej komodity na medzinárodných trhoch výrazne rastie, čo sa skôr či neskôr musí pretaviť aj do koncových cien na slovenských čerpacích staniciach,“ upozorňuje Marek Nemky.
Podľa jeho odhadu sa ceny môžu v najbližšom období zvýšiť približne na 1,85 €/l pri nafte a 1,75 €/l pri benzíne. Takýto vývoj zasiahne nielen domácnosti, ale aj firmy závislé od dopravy.
Štát zatiaľ tlmí rast cien energií
Na rozdiel od palív sú ceny energií pre domácnosti zatiaľ do veľkej miery kontrolované štátom. Elektrina je výsledkom dohody medzi vládou a Slovenskými elektrárňami, vďaka čomu sa podarilo udržať jej cenu na relatívne stabilnej úrovni.
V roku 2026 síce dochádza k miernemu zvýšeniu ceny silovej elektriny, no tento nárast je kompenzovaný znížením iných poplatkov. Výsledkom je celkové zdraženie približne o 3 %, ktoré domácnosti pocítia len mierne.
Oveľa napätejšia je situácia pri plyne
„Pokiaľ ide o domácnosti, ktoré nespadajú pod energopomoc, tam došlo k nárastu približne o tretinu,“ vysvetľuje Nemky. Zároveň upozorňuje na dramatický vývoj na burzách:„ Cena vystúpala približne o 100 % z predošlých 28 €/MWh na súčasných 55 €/MWh.“
Tento rast súvisí aj s geopolitickou situáciou, najmä napätím v oblasti Hormuzského prielivu. Podľa analytika bude preto vývoj cien plynu v budúcnosti závisieť najmä od politických rozhodnutí o dotáciách a reguláciách.
Zdražovanie sa najskôr prejaví na pumpách
Jedným z najdôležitejších aspektov súčasného vývoja je rýchlosť, akou sa ceny menia. „Najrýchlejšie pocítia spotrebitelia zmeny pri pohonných hmotách, ktoré reagujú na trh takmer okamžite,“ hovorí Nemky.
Naopak, ceny elektriny a plynu sa upravujú s časovým odstupom, spravidla raz ročne. To znamená, že aj keď sú dnes relatívne stabilné, tlak na ich rast sa môže prejaviť neskôr.
Vyššie ceny energií a palív sa zároveň nepriamo premietnu do cien takmer všetkých tovarov a služieb. Energia je totiž základným vstupom pre výrobu, logistiku aj služby.
Hypotéky môžu opäť zdražieť nad 4 %
Rast cien komodít má vplyv aj na finančné trhy. Vyššie ceny energií zvyšujú infláciu, čo núti centrálne banky prehodnocovať svoju menovú politiku.„ Ak inflačné tlaky pretrvajú, centrálne banky môžu byť nútené držať sadzby vyššie dlhšie,“ upozorňuje Nemky.
To sa priamo premieta do úrokových sadzieb hypoték. „Vrátiť sa k úrovniam okolo 4 % pri hypotékach je reálne,“ dodáva analytik. Takýto scenár by znamenal vyššie mesačné splátky pre domácnosti a zároveň by mohol spomaliť realitný trh. Pre mnohých ľudí by sa dostupnosť bývania opäť zhoršila.
Potraviny zdražejú cez energiu aj hnojivá
Dopady rastu cien energií sa výrazne prejavia aj v oblasti potravín. Poľnohospodárstvo je totiž úzko prepojené s cenami ropy a plynu.
„Moderné poľnohospodárstvo je priamo závislé od cien ropy, ktorá predstavuje podľa odhadov až 50 % variabilných nákladov,“ vysvetľuje Nemky. Okrem toho zohráva dôležitú úlohu aj plyn, ktorý je kľúčový pri výrobe dusíkatých hnojív. Ich zdražovanie sa už začína prejavovať a postupne sa premietne aj do cien potravín.
Zdražovanie zasiahne aj dopravu, od kamiónovej logistiky až po leteckú dopravu. To môže ovplyvniť nielen ceny tovarov, ale aj služieb, vrátane letných dovoleniek.
Inflácia opäť porastie, rozpočty budú pod tlakom
Celkový efekt týchto faktorov sa prejaví v raste inflácie. Podľa aktuálnych odhadov môže byť jej vývoj výraznejší, než sa pôvodne očakávalo. „V nepriaznivom scenári by mohlo ísť o nárast až o 1,2 percentuálneho bodu,“ upozorňuje Marek Nemky.
Pre domácnosti to znamená jediné – vyššie výdavky naprieč celým rozpočtom. Zdražovanie sa nebude týkať len energií, ale aj potravín, dopravy či bývania.
Ekonomika vstupuje do fázy postupného zdražovania
Podľa analytika Mareka Nemkyho nejde o jednorazový výkyv, ale o proces, ktorý sa bude do ekonomiky premietať postupne. Najskôr sa zmeny prejavia na cenách pohonných hmôt, no tie sa následne prenesú aj do ďalších oblastí, od potravín až po služby či financovanie bývania.
„Palivá budú len začiatok a vyššie ceny sa postupne premietnu do celej ekonomiky,“ upozorňuje Nemky. Aj keď štát zatiaľ dokáže časť cien tlmiť, najmä pri energiách, dlhodobo sa vplyvu globálnych trhov nedá vyhnúť. Domácnosti by sa preto mali pripraviť na obdobie, v ktorom budú výdavky rásť a finančná záťaž sa zvýši.
Podľa analytika bude rozhodujúce, či ide len o krátkodobý výkyv spôsobený aktuálnou situáciou, alebo o trvalejší trend. „Ak sa tlak cien udrží dlhšie, domácnosti ho budú pociťovať výraznejšie a po dlhší čas,“ dodáva.
