Slovenský študent medicíny Tomáš Šipoš zachraňoval v prvej línii obete katastrofálnych povodní v Nepále.
Nepál pred pár dňami zasiahli ničivé prívalové povodne a masívne zosuvy pôdy. Blesková katastrofa po intenzívnych lejakoch napáchala obrovské škody. Podľa denníka The Guardian aktuálne ide o 538 obetí a približne 1 500 nezvestných ľudí.
Zatiaľ čo záchranné zložky a vojenské vrtuľníky evakuovali ľudí z odrezaných oblastí, v prvej línii pri záchrane životov v hlavnom meste Káthmandu stál aj slovenský študent lekárstva Tomáš Šipoš spolu s nepálskymi lekármi a lekárkami.
„Všetko sa to zomlelo neskutočne rýchlo. Očakávali sme, že pacienti dorazia za dve hodiny, no prišli do pár minút. Z ničoho nič sa v miestnosti zjavili dvaja nestabilní pacienti v kritickom stave a vzápätí sa spustila doslovná lavína,“ spomína Tomáš na moment, keď na urgente vyhlásili takzvaný „disaster plan“.
Zo Slovenska do Káthmandu
Tomáš pochádza zo Slovenska a študuje na Lekárskej fakulte Masarykovej univerzity v Brne. Na stáž do Nepálu sa dostal po vlastnej osi – jednoducho si vyhľadal kontakt na primára urgentného príjmu v Káthmandu a napísal mu e-mail. Spolu s dvoma českými spolužiačkami si naplánovali mesačnú prax. Ako dodáva, vyraziť na túto stáž mohol aj vďaka finančnej podpore od Nadace pro vzdělání.
V bežných podmienkach si pacient musí kúpiť aj ihly
Nepálsky zdravotnícky systém funguje za normálnych okolností úplne inak než ten európsky. Pacienti alebo ich príbuzní si pred ošetrením musia v nemocničnej lekárni sami kúpiť ihly, katétre aj lieky.
„Pacienta pokojne nechajú pár minút ležať na lôžku v stave, ktorý by sme v našich podmienkach považovali za kritický, kým jeho rodina nekúpi v nemocničnej lekárni všetky potrebné pomôcky. Až potom môže personál poskytnúť pomoc,“ opisuje fungovanie Tomáš.
Dodáva však, že v tých najvážnejších situáciách, keď má pacient zástavu srdca, majú, samozrejme, k dispozícii materiál, ktorý môžu hneď použiť, ale musí byť následne doplnený rodinou toho pacienta, respektíve preplatený.
Pri vyhlásení živelnej pohromy materiál automaticky hradí štát. Záchranársky tím v Káthmandu podľa Tomáša fungoval na jednotku, keďže nemocnica má bohaté skúsenosti s masovými katastrofami z minulosti.
Príprava na príliv množstva pacientov
V stredu okolo jednej hodiny popoludní vyhlásila nemocnica Tribhuvan University Teaching Hospital v Káthmandu takzvaný disaster plan, respektíve trauma plan. Ide o zariadenie s najlepšie vybaveným urgentným príjmom v meste, kam helikoptéry a sanitky smerovali tých najkritickejších pacientov z postihnutých regiónov. Nemocnica okamžite otvorila zásobné sklady a mobilizovala všetok personál.
„Personál fungoval úplne perfektne. V prvých momentoch som len s úžasom sledoval ich zohratosť. Bez váhania sa pustili do práce a robili maximum pre to, aby zachránili každého jedného človeka,“ tvrdí slovenský medik.
Pacienti prichádzali s hlbokými tržnými ranami plnými bahna, ťažkými zlomeninami či dokonca odtrhnutými časťami končatín. Počas prvých štyroch hodín záchranári ošetrili 16 ľudí v kritickom stave – viacerých museli intubovať a zaviesť im hrudné drenáže.
„Našou úlohou bolo zorientovať sa v tom chaose. Hodiny sme každého pacienta umývali prúdom fyziologického roztoku od hlavy po päty, odhaľovali a čistili rany plné bahna a dezinfikovali ich. Išlo o precíznu manuálnu prácu, no práve tá v danom momente rozhodovala o tom, či títo ľudia neprídu o končatiny, alebo nedostanú sepsu,“ vysvetľuje Tomáš.
Zdravotníci sa pritom museli popasovať nielen s devastačnými zraneniami, ale aj so sprievodnými stavmi pri záchrane života. Pri masívnej strate krvi a šoku je ketamín liekom voľby u pacientov s nízkym tlakom – silné anestetikum, ktoré tlmí bolesť bez nebezpečného zníženia tlaku. Medzi jeho nežiaduce účinky však patria halucinácie a dysfória. U jedného z pacientov sa po podaní prejavila silná agitovanosť, zúfalé volanie o pomoc a desivá ilúzia, že sa stále topí. (pozn. redakcia: halucinácie sú nežiaducim postanestetickým účinkom – nastávajú pri odznievaní účinku lieku.)
Päťročný chlapec, ktorý ostal sám
Najťažšie chvíle počas povodní sprevádzal chaos priamo pred budovou urgentného príjmu. Zhromažďovali sa tam rodinní príslušníci obetí, ktorí sa zúfalo snažili dostať dnu a nájsť svojich blízkych.
Nápor davu musela regulovať nepálska polícia, ktorá do budovy púšťala príbuzných len po jednom. Uprostred náročnej práce zdravotníkov sa tak v slzách prechádzali rodiny, ktoré na tvárach zranených hľadali svojich najbližších.
„Najviac ma zasiahol prípad päťročného chlapčeka, ktorého doviezla helikoptéra celkom samého. Neskôr sa potvrdilo, že jeho mama aj brat v katastrofe zahynuli a zvyšok rodiny je nezvestný. Vidieť prichádzať ľudí v slzách, ktorí sa pomedzi vás snažia identifikovať tváre svojich blízkych, je hrozivé. Neskutočne ma to zasiahlo,“ dodáva Tomáš.
Slovenský medik je v Nepále stále na mieste. Aj v týchto dňoch naďalej pomáha lekárskemu tímu na urgente s ošetrovaním zranených.
„Najväčší nápor pacientov sme zažili 26. augusta priamo v deň nešťastia, keď bol vyhlásený traumaplán. V týchto dňoch k nám stále prichádzajú pacienti v kritickom stave, no privážajú ich postupne. Pátracie práce v teréne totiž stále prebiehajú a obete nachádzajú v bahne a sutinách s väčšími časovými odstupmi,“ uzatvára Tomáš.
