V hre je predĺženie štátnych dotácií pre priemysel, kroky proti divokým cenám elektriny a prekvapivá požiadavka na Brusel. Eurokomisia má znova prepočítať a posúdiť dopady kontroverzného systému ETS2, ktorý by inak predražil kúrenie a tankovanie.
Nočné debaty na bruselskom samite nemali od formalít ďaleko – atmosféra v rokovacích sálach bola podľa diplomatov mimoriadne napätá. Hlavným bodom sváru boli astronomické ceny energií, ktoré v kombinácii s geopolitickými otrasmi a narušenými dodávateľskými reťazcami ťahajú európsku ekonomiku ku dnu.
Šéfovia vlád a štátov sa nakoniec zhodli, že situácia si vyžaduje okamžitú a koordinovanú reakciu. Európska rada preto podporila plán predĺžiť dočasný rámec štátnej pomoci. V praxi to znamená, že vlády budú môcť naďalej pumpovať mimoriadne financie a úľavy do najzraniteľnejších podnikov a energeticky náročného priemyslu, aby zabránili ich krachu či presunu do zahraničia. Brusel má zároveň pripraviť pravidlá na lepšie využitie európskych rafinérií a podporiť spoločné nákupy energií, ktoré by mali stlačiť dovozné ceny nadol.
Systém ETS2 ide na previerku
Najväčší zlom nastal pri debate o zelených poplatkoch a emisných povolenkách. Hoci lídri naďalej tvrdia, že zelená transformácia a elektrifikácia sú jedinou cestou k energetickej nezávislosti kontinentu, priznali aj odvrátenú stranu mince. Nekontrolované výkyvy na trhu s uhlíkom a drahé emisné povolenky totiž dramaticky predražujú výrobu elektriny.
Politici preto žiadajú rýchle mechanizmy na skrotenie volatility cien na trhu s emisiami. Ešte dôležitejší odkaz však smeruje k novému systému ETS2, ktorý sa má zamerať na emisie z vykurovania budov a cestnej dopravy. Práve tento krok vyvoláva obrovské obavy, pretože by v konečnom dôsledku priamo zasiahol rodinné rozpočty pri tankovaní benzínu či platbách za teplo. Lídri Komisiu poverili, aby bezodkladne znova prehodnotila všetky dopady tohto systému a preverila, či jeho zavedenie v aktuálnej situácii nespôsobí viac škody ako úžitku.
Stopka pre šialenú byrokraciu
Okrem energetickej krízy sa samit zameral aj na chronický problém celej Únie – nekonečný úradnícky labyrint. Premiéri a prezidenti dali zelenú novým iniciatívam na záchranu jednotného európskeho trhu. Firmy sa dlhodobo sťažujú, že namiesto inovácií míňajú milióny eur na prispôsobovanie sa odlišným národným normám.
Riešením má byť takzvaný dvadsiaty ôsmy právny režim. Ide o spoločný európsky rámec pravidiel, ktorý by podnikateľom umožnil expandovať po celom kontinente bez toho, aby museli študovať špecifické predpisy každej jednej členskej krajiny. Brusel má zároveň uvoľniť ruky automobilovému sektoru aj digitálnemu biznisu, odstrániť zbytočné prekážky pri balení a označovaní tovaru a predovšetkým radikálne zrýchliť povoľovacie procesy na stavbu nových fabrík, prenosových sietí a energetických úložísk.
