Na Slovensku neustále narastá počet fiktívnych živností.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR aj sústava inšpekcie práce si plne uvedomujú existenciu nelegálneho zamestnávania formou falošnej samostatnej zárobkovej činnosti alebo tzv. fiktívnych živností. Inšpekcia práce podniká aktívne kroky na boj proti tomuto negatívnemu javu, Národný inšpektorát práce sa odhaľovaniu prípadov nepravej živnosti v rokoch 2021 a 2022 venoval aj v rámci mimoriadnych úloh.
Rezort práce tak pre TASR reagoval na aktuálne zistenia Najvyššieho kontrolného úradu SR, podľa ktorého Slovensko vykazuje na trhu práce vysoký podiel fiktívnych živnostníkov. Ich počet sa zvýšil za ostatných desať rokov z 84-tisíc na takmer 110-tisíc.
Výrazne podľa úradu narástol v roku 2017 po zvýšení limitu paušálnych výdavkov zo 40 na 60 % ich dosiahnutých príjmov. NKÚ upozornil, že súčasný daňovo-odvodový systém na Slovensku je nastavený v neprospech pracovných pomerov.
„Pri výkone inšpekcie práce inšpektori narážajú na ťažkosti spojené s preukazovaním nepravej živnosti, a to najmä čo sa týka preukazovania všetkých znakov závislej práce v zmysle Zákonníka práce. Problémom tiež je, že kontrolované fyzické osoby sú poučené od svojich ‚zamestnávateľov‘ – objednávateľov služby, ako majú v prípade kontroly podať informáciu inšpektorovi práce,“ priblížila hovorkyňa MPSVR Veronika Pazičová.
Inšpektorom sa darí odhaľovať prípady fiktívnej živnosti
Inšpektoráty práce poukazujú aj na existenciu špecifických schém poskytovania služieb, ktoré môžu slúžiť k zastieraniu subjektu využívajúceho závislú prácu. Aj napriek náročnosti dokazovania však boli podľa ministerstva úspešné v odhaľovaní prípadov nepravej živnosti.
Zamestnávateľ, ktorému bola právoplatne uložená pokuta za nelegálne zamestnávanie, je zapísaný do centrálneho verejne prístupného zoznamu, tzv. blacklistu, ktorý vedie Národný inšpektorát práce. „Táto sankcia následne bráni zamestnávateľovi poberať určité dotácie, štátnu pomoc a financovanie od EÚ. Tento nefinančný a odstrašujúci typ sankcie bol aj na pôde Európskeho orgánu práce (ELA) označený ako inovatívny príklad dobrej praxe, pričom niektoré členské štáty uvažujú o jeho zavedení do praxe,“ konštatovala hovorkyňa.
Inšpekcia práce podľa nej aktívne spolupracuje s ELA, ktorého jednou z hlavných úloh je podporovať členské štáty pri boji s nedeklarovanou prácou. Na tento účel zriadila aj Európsku platformu na boj proti nedeklarovanej práci, v ktorej má svojho zástupcu Národný inšpektorát práce a tzv. pozorovateľa aj MPSVR.
„Veľmi dôležitou súčasťou boja proti tomuto fenoménu sú preventívne aktivity zamerané na osvetu s cieľom poukazovať na dôsledky, ktoré sú spojené s fiktívnymi živnosťami alebo s platením odvodov z minimálneho vymeriavacieho základu, napríklad nízke dôchodky, nižšia výška dávok sociálneho poistenia a podobne,“ dodala Pazičová.
