Klimatológ Jozef Pecho pre Refresher News vysvetlil, čo ukazujú najnovšie predpovede, kedy môže prísť výraznejšie ochladenie a či sa snehu dočkajú aj obyvatelia nížin.
Slovensko čaká zima, ktorá by podľa aktuálnych predpovedí mala byť teplejšia ako zvyčajne. To však neznamená, že sa vyhneme silným mrazom či sneženiu. Klimatológ Jozef Pecho pre Refresher News vysvetlil, aké počasie môžeme očakávať počas nadchádzajúcich mesiacov, kedy môže prísť výraznejšie ochladenie a či sa snehu dočkajú aj obyvatelia nížin.
- Aká zima nás čaká na Slovensku a prečo by mala byť teplejšia ako zvyčajne.
- Ktorý zimný mesiac môže priniesť najvýraznejšie ochladenie a silné mrazy.
- Či sa snehu dočkajú aj obyvatelia Bratislavy a ďalších miest v nížinách.
- Aké extrémy počasia nám hrozia a prečo môže byť poľadovica nebezpečnejšia než silný mráz.
- Ako sa slovenské zimy zmenili za posledné desaťročia a prečo ubúda dní so snehovou pokrývkou.
Nečakaj žiadnu snehovú apokalypsu
Tohtoročná zima na Slovensku bude pravdepodobne miernejšia. Naznačujú to novembrové sezónne predpovede Európskeho centra pre strednodobé predpovede počasia (ECMWF). Podľa klimatológa Jozefa Pecha však ani nadpriemerne teplá zima nevylučuje výrazné ochladenia, silné sneženie či niekoľkodňové mrazy. „Ak by som si mal staviť, tak potom skôr na miernu zimu,“ uviedol Pecho pre Refresher News.
Podľa aktuálnych modelov by priemerná teplota na Slovensku mohla byť od decembra do februára približne o 1,7 stupňa Celzia vyššia než modelový priemer rokov 1993 až 2016. Pravdepodobnosť, že nadchádzajúca zima bude patriť medzi tretinu najteplejších, dosahuje až 75 percent.
K teplejšiemu charakteru zimy by mohol prispieť aj klimatický jav El Niño. Americký Národný úrad pre oceán a atmosféru (NOAA) vo svojej novembrovej predpovedi upozornil, že El Niño naďalej silnie a existuje približne 60-percentná pravdepodobnosť, že dosiahne historicky mimoriadnu intenzitu.
Klimatológ však upozorňuje, že dlhodobé predpovede dokážu lepšie odhadnúť celkový charakter zimy než počasie v konkrétnych týždňoch. Aj počas teplejšej zimy preto môžu prísť krátke obdobia výrazných mrazov.
Ktorý zimný mesiac môže byť najchladnejší?
Podľa novembrovej predpovede by mali byť všetky tri zimné mesiace teplotne nadpriemerné. December by mohol byť približne o 1,3 stupňa teplejší, január o 1,5 stupňa a február až o 2,4 stupňa v porovnaní s modelovým priemerom.
Práve december má však spomedzi zimných mesiacov najväčšiu pravdepodobnosť chladnejšieho vývoja. Šanca, že skončí v najchladnejšej tretine, dosahuje približne 22 percent.
„Ak by mal prísť výraznejší studený zlom, december je podľa novembrovej predpovede najpravdepodobnejší kandidát, ale rozhodne to nemožno považovať za spoľahlivú predpoveď,“ vysvetlil Pecho.
Vývoj počasia môže ovplyvniť aj nezvyčajne skoré oslabenie stratosférického polárneho víru, ktorý súvisí s prúdením vzduchu vo vyšších vrstvách atmosféry. Jeho oslabenie však automaticky neznamená príchod silných mrazov na Slovensko.
Dočkáme sa snehu aj v Bratislave a ďalších mestách?
Hoci sa očakáva skôr mierna zima, sneženie sa môže objaviť aj v nížinách. Podľa klimatológa môže sneh napadnúť dokonca niekoľkokrát, problémom však bude najmä to, ako dlho sa udrží. „Sneh v nížinách a v Bratislave určite vylúčiť nemožno; môže napadnúť aj viackrát,“ uviedol Pecho.
Dlhodobé merania ukazujú, že počet dní so snehovou pokrývkou výrazne klesá. Na bratislavskom letisku bolo v rokoch 1961 až 1990 priemerne 37,8 dňa za zimu so snehovou pokrývkou vysokou aspoň jeden centimeter. V zimách 2015/2016 až 2022/2023 to bolo už len približne 15,4 dňa.
Dôvodom sú rastúce teploty. V nížinách často rozhodujú aj desatiny stupňa, ktoré určia, či budú zrážky padať vo forme dažďa alebo snehu. Aj keď teda nasneží, snehová pokrývka sa nemusí dlho udržať.
Vo vyšších nadmorských výškach zostávajú podmienky na sneženie priaznivejšie. Ani horské oblasti sa však nevyhýbajú dlhodobému úbytku snehu, predovšetkým v nižších a stredných polohách.
Sezónne modely zároveň naznačujú, že nadchádzajúca zima by mohla byť vlhšia. Predpovede zrážok sú však podľa Pecha podstatne menej spoľahlivé než odhady teplôt.
Silné mrazy stále hrozia, no sú čoraz zriedkavejšie
Napriek otepľovaniu nemožno vylúčiť ani výrazné mrazivé obdobia. Podľa klimatológa sú však dlhé týždne extrémne nízkych teplôt menej pravdepodobné než v minulosti.
Potvrdzujú to aj údaje z Bratislavy. Na tamojšom letisku sa v rokoch 1961 až 1990 vyskytovalo priemerne 8,5 noci za zimu, počas ktorých teplota klesla na mínus 10 stupňov Celzia alebo nižšie. Za posledných desať zím sa tento počet znížil približne na 2,2 noci.
„Niekoľkodňová mrazivá epizóda je teda reálna, dlhé týždne veľmi silných mrazov sú však menej pravdepodobné,“ vysvetlil odborník.
Počas zimy sa zároveň môžu striedať teplejšie a chladnejšie obdobia. Pecho však upozorňuje, že samotné teplotné výkyvy nemusia byť výraznejšie než v minulosti. Mení sa predovšetkým celkový charakter zimného počasia, v ktorom pribúdajú teplé dni a ubúdajú tie mimoriadne chladné.
Najväčším problémom nemusí byť mráz, ale poľadovica
Nadchádzajúca zima môže priniesť aj nebezpečné poveternostné situácie. Podľa klimatológa pritom nemusia byť najväčšou hrozbou rekordne nízke teploty. „Najväčšie problémy nemusia priniesť rekordné mrazy, ale situácie okolo nuly: mrznúci dážď, poľadovica a ťažký mokrý sneh,“ upozornil Pecho.
Nebezpečné podmienky vznikajú napríklad vtedy, keď sa vo vyšších vrstvách atmosféry nachádza teplejší vzduch, zatiaľ čo pri zemskom povrchu zostáva teplota pod bodom mrazu. Dážď potom na cestách, chodníkoch či ďalších povrchoch okamžite zamŕza.
Vylúčené nie je ani intenzívne sneženie, ktoré môže zasiahnuť horské oblasti, ale za určitých okolností aj mestá a nížiny.
Takéto situácie však podľa odborníka nemožno spoľahlivo predpovedať niekoľko mesiacov dopredu. Rozhodujúce preto budú až krátkodobé a strednodobé meteorologické predpovede.
Dlhodobé údaje ukazujú, že zimy na Slovensku sa postupne otepľujú. Posledných desať zím bolo v Bratislave v priemere približne o 2,7 stupňa Celzia teplejších než zimy v období 1961 až 1990. „Aj keby prišla týždňová vlna tuhých mrazov, nemení to dlhodobý obraz,“ zdôraznil Pecho na záver.