V stredu 17. novembra sa Čaputová stretla s odborníkmi z právnej praxe, aby počula ich názory na novelu Trestného zákona.
Nesprávne alebo dôkladne nepripravené nastavenie novely Trestného zákona by mohlo spôsobiť nepredvídateľné celospoločenské škody a nezvratné zásahy do práv poškodených osôb. Vyhlásila to prezidentka SR Zuzana Čaputová v pléne Národnej rady SR.
Argumenty vlády neobstoja
Argumenty vlády na zrýchlený režim podľa nej neobstoja. Zdôvodnenie vidí skôr vo výroku premiéra Roberta Fica, že ide o mocenské rozhodnutie. Odmietla aj argumenty o potrebe zosúladiť výšky trestov s okolitými krajinami Európskej únie. Poukázala pritom na výhrady európskych orgánov a na ohrozenie čerpania eurofondov.
„Trestná politika patrí medzi najpodstatnejšie, a teda základné funkcie nášho štátu. Ide o kľúčový nástroj na udržiavanie poriadku a bezpečnosti v spoločnosti, s priamym dosahom nielen na páchateľov, ale aj na práva poškodených,“ pripomenula prezidentka. Dodala, že predložená novela predstavuje jednu z najvýznamnejších zmien v doterajšej trestnej politike štátu a zásadne mení prístup k majetkovej a hospodárskej kriminalite.
Ostrá kritika zrýchleného legislatívneho procesu
Upozornila preto na riziká nesprávne alebo dôkladne nepripraveného nastavenia zmien. Tie vidí v nepredvídateľných celospoločenských škodách a nezvratnom zásahu do práv osôb poškodených trestnou činnosťou. „Je bezprecedentné, aby sa takéto závažné zmeny v oblasti trestného práva diali bez riadneho legislatívneho procesu. Prebiehajúca rozprava v parlamente ho, samozrejme, nenahrádza, to by sme ho potom vôbec nemuseli mať v právnom poriadku,“ zdôraznila.
Prezidentka podčiarkla zmysel štandardného legislatívneho procesu. „Nezamieňajme preto rozpravu v parlamente za tento nástroj prípravy legislatívy,“ podotkla s tým, že absencia odbornej diskusie znásobuje riziká.
Neobstál ani hlavný dôvod novely zákona
Čaputová odmietla dôvody vlády na skrátené legislatívne konanie. „Ako jeden z hlavných dôvodov, o ktorý navrhovateľ, teda vláda SR, opiera dôvodnosť skráteného legislatívneho konania, je údajné masívne porušovanie ľudských práv obvinených. Majú o tom svedčiť desiatky rozhodnutí Ústavného súdu SR. Mala som možnosť oboznámiť sa s uvedenými rozhodnutiami ÚS a musím povedať, že tento argument predkladateľa ako zákonný dôvod na zrýchlený legislatívny proces neobstojí,“ uviedla.
Prezidentka dodala, že rozhodnutia Ústavného súdu majú málo spoločné s novelou a neodôvodňujú zrýchlené rušenie Úradu špeciálnej prokuratúry. Poznamenala tiež, že väčšina rozhodnutí Ústavného súdu sa týka iných orgánov vymožiteľnosti práva.
„Argument navrhovateľa, že aj za rozhodnutia Ústavného súdu, ktoré sa týkali súdov, môže vlastne prokuratúra, tiež neobstojí, pretože zodpovednosť za postup a rozhodnutie nesie vždy ten orgán, ktorý rozhodnutie vydal,“ doplnila.
Aj víťaz volieb musí rešpektovať zákony a ústavu
Odmietla tiež odvolanie sa vlády na potrebu zosúladiť výšky trestov s trendmi v okolitých krajinách Európskej únie. Poukázala aj na vyjadrenia Európskej prokuratúry, že niektoré z navrhovaných zmien by neboli schopné zabezpečiť, aby trestné činy proti rozpočtu Európskej únie boli trestané účinnými, primeranými a odrádzajúcimi trestnými sankciami. „Európska únia totiž vyžaduje, aby za podvody na eurofondoch hrozili odrádzajúce tresty,“ podčiarkla.
„Nemusíme sa zhodnúť na tom, o čom by politika mala byť, ale jedno platí pre všetkých rovnako: v demokratickej spoločnosti je výkon moci limitovaný zákonmi a ústavou a aj víťaz volieb ich musí rešpektovať,“ uzavrela prezidentka.
