Reportérsku prácu robím 11 rokov a zažila som naozaj už kadejaký „bizár“. Komediálne výstupy, ale aj nadávky a ponižovanie. Sú politici, ktorí by útočili, aj keby ste sa spýtali na počasie a hobby. Otázka je mocná vec. A to platí nielen na tlačovkách.
„Vám, pani Kajtárová, odpovedať nebudem!“ Pohŕdavo na mňa zazerá jedna z poslankýň. Vo mne tajne kypí žlč. Vy aj ja sa totiž skladáme na výplatu tejto panej. Skladajú sa aj diváci, ktorých je 800-násobne viac než jej voličov.
„Odpoviete na tú otázku mne?“ pomáha mi kolegyňa z iného média. Poslankyňa je bezradná, a tak odpovie.
„Veď ja proti vám osobne nič nemám, ale máme zakázané vám odpovedať,“ ospravedlňujúco na mňa hľadí naozaj dlhoročný a známy politik. Veď ani ja proti nemu nič nemám, len si v duchu hovorím „wow“. Poprosím teda kolegov z iných redakcií, nech sa pridajú, aby politik nemal problém, že odpovedá mne.
Niektorí zákonodarcovia idú v podobných situáciách rovno do poklusu. Mladá poslankyňa, ktorá rada pridáva štipľavé videá, si ide pri behu takmer zlámať nohy, len aby nemusela odpovedať na banálnu anketovú otázku. Aj taká býva odvaha tiktokových hrdinov.
Prehľad podobných historiek je bohatý a novinári musia často improvizovať, aby mohli otázku čo i len položiť. „Kto volá?“ pýta sa respondent, ktorého v televízii vidíte takmer každý deň. „Vy nemáte uložené moje číslo?“ pýtam sa odľahčeným tónom, aby nezložil. „Nó, pani Kajtárová, nie, nie, nemám, lebo inak by som si vás asi aj zablokoval.“ Neklame. Bola som prekvapená, že zdvihol. Väčšinu parlamentných redaktorov naprieč médiami má už dávno zablokovaných.
Reportérsku prácu robím 11 rokov a zažila som naozaj už kadejaký „bizár“. Komediálne výstupy, ale aj nadávky a ponižovanie. Sú politici, ktorí by útočili, aj keby ste sa spýtali na počasie a hobby. Ďalším je zase jedno, čo sa pýtate, verklíkujú vety zo straníckeho manuálu. Iní sa ma agresívne pýtajú protiotázky, akoby som mala vo vrecku poslanecký preukaz ja.
Nie sú všetci takí. Absolvovala som mnoho situácií, keď ma politik vnímal ako úkladného nepriateľa, no napriek tomu tam stál do poslednej otázky a argumentoval svoju verziu. V správach preto dostal férový priestor. Takých politikov si vážim oveľa viac, hoci s ich svetonázorom často osobne hlboko nesúhlasím.
Otázka je mocná vec. To platí nielen na tlačovkách, platí to v živote. Načasovanie, formulácia, tón. Hoci sa kladením otázok živím, v súkromí sú mi moderátorské zručnosti nanič. Náročný rozhovor s partnerom, rodičmi či priateľmi má iné pravidlá.
V oboch svetoch platí, že otázka často vyžaduje odvahu – najmä ak predpokladá konflikt alebo situácia je emočne zložitá. Niekedy býva odpoveďou ticho alebo lož. Vtedy je však najpodstatnejšie, že otázka vôbec zaznela. Signalizuje totiž, že niečo chceme inak.
Vydáš sa za mňa? Mohli by ste mi zvýšiť plat? Ľúbiš ma ešte? Nepiješ nejako veľa? Veríš mi? Čo by sa ti páčilo? Nemali by sme šetriť? Máš niekoho iného?
Tak ako pri odpovediach často manipulujú politici, tak manipulujú aj ľudia. Ak nechcú odpovedať, otázky spochybnia či bagatelizujú. Budú klamať, všetko poprú, budú sa ľutovať alebo prejdú do rovno protiútoku. Chce to odvahu, um aj empatiu.
Mám pocit, že mnohí kladenie otázok zanedbávame. Nepýtame sa na názor a prežívanie iných. Tiež sa to musím učiť, lebo otázky ukazujú, že máme o ľudí reálny záujem. Treba však dávať pozor. V živote totiž neplatí poučka, ktorá sa učí na žurnalistike, že neexistuje hlúpa otázka, len hlúpa odpoveď.
