Premiér Fico však avizuje, že v rámci konsolidácie môže prísť k zrušeniu jedného štátneho aj jedného cirkevného sviatku.
V súvislosti s diskusiami o znížení počtu štátnych sviatkov ústavný právnik Vincent Bujňák z Právnickej fakulty Univerzity Komenského vysvetlil, že poslanci môžu zo zákona vypustiť len niektoré sviatky. Tie, ktoré sú viazané na medzinárodné zmluvy, napríklad cirkevné sviatky definované Základnou zmluvou medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou, zostávajú nedotknuteľné bez zmeny samotnej zmluvy.
Bujňák poukázal, že už v roku 2000 sa objavili upozornenia, že parlament nemôže zasahovať do sviatkov určených medzinárodnou zmluvou. Podobná situácia sa riešila aj v roku 2012, keď sa zistilo, že na zrušenie takého sviatku by bola potrebná úprava zmluvy po dohode zmluvných strán. „Pokiaľ by národná rada vypustila zo zákona deň pracovného pokoja uvedený v medzinárodnej zmluve, konala by v rozpore s jej článkom 9,“ vysvetlil Bujňák.
Ústavný súd môže preskúmať, či takéto vypustenie je v súlade s medzinárodnou zmluvou.
Parlament má však stále právomoc upraviť sviatky, ktoré nie sú chránené zmluvou, ako napríklad Sviatok práce alebo Deň boja za slobodu a demokraciu.
Ustanovenia o sviatkoch ako Sedembolestná Panna Mária alebo svätí Cyril a Metod zostávajú nemenné bez zmeny zmluvy. Premiér Robert Fico na tlačovej konferencii informoval, že v rámci konsolidácie by sa mohol zrušiť jeden štátny a jeden cirkevný sviatok.
Koaličné strany sa dnes (2.júna) dohodli, že od roku 2025 už štátny sviatok 17. novembra – Deň boja za slobodu a demokraciu – nebude spojený s voľným dňom. Samotný sviatok však zrušený nebude, zostane v kalendári ako oficiálny štátny sviatok, no bez pracovného pokoja.
Zástupcovia koalície zároveň avizovali, že uvažujú o podobnej úprave aj pri ďalšom štátnom sviatku, a to od roku 2026. O ktorom sviatku bude reč, zatiaľ nie je známe, informoval denník SME.
