MBA titul sa na Slovensku stal populárnym manažérskym vzdelaním. Pod rovnakým názvom sa však skrývajú programy s diametrálne odlišnou kvalitou, cenou aj medzinárodným uznaním.
Na Slovensku dnes pôsobí viac ako 20 inštitúcií, ktoré ponúkajú titul MBA (Master of Business Administration). Hoci sa často prezentuje ako vrchol manažérskeho vzdelania, v slovenskom právnom prostredí nejde o akademický titul.
Podľa zákona o vysokých školách nie je MBA uznávaný ako vysokoškolské vzdelanie, ale je klasifikovaný ako profesijný postgraduálny certifikát. Držitelia si ho nemôžu zapísať do občianskeho preukazu a v štátnej správe sa nepovažuje za vyšší stupeň vzdelania.
Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo (SAAVŠ) tvrdí, že štát kvalitu MBA programov nekontroluje: „Tieto programy nie sú podľa právneho poriadku Slovenskej republiky považované za vysokoškolské štúdium. Fungujú v režime komerčného profesijného vzdelávania. Ich poskytovanie nepodlieha zákonu o vysokých školách ani zákonu o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania. Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školy nemá kompetencie vykonávať vo vzťahu k týmto programom a ich poskytovateľom akékoľvek úkony.“
Svetový štandard kvality MBA - Triple Crown
Na svete existujú tri kľúčové akreditačné agentúry, ktoré sa považujú za zlatý štandard kvality MBA programov. Ide konkrétne o: AACSB (Association to Advance Collegiate Schools of Business), AMBA (Association of MBAs) a EQUIS (EFMD Quality Improvement System). Školy, ktoré disponujú všetkými tromi, nesú označenie Triple Crown. Podľa údajov samotných inštitúcií má túto kombináciu približne 129 škôl na svete.
Denník SME upozornil, že na Slovensku nemá akreditáciu ani od jednej z týchto troch agentúr žiadna škola. V Českej republike je výnimkou Vysoká škola ekonomická v Prahe, ktorá patrí medzi držiteľov prestížnej Triple Crown.
Otázku kvality slovenských MBA programov sme položili Ing. Janovi Wegertovi, Ph.D., lektorovi pôsobiacemu na Vysokej škole ekonomickej v Prahe.
Podľa neho absencia medzinárodnej akreditácie vyvoláva zásadné pochybnosti: „Ja by som povedal, že je to v prvom rade biznis. V momente, keď program nemá žiadnu akreditáciu, vzniká otáznik, akým spôsobom k nemu inštitúcia pristupuje. Neodvážil by som sa tvrdiť, že ide o porovnateľnú kvalitu,“ hovorí Wegert.
Rozdiel v úrovni vzdelania je podľa neho zreteľný najmä v porovnaní s akreditovanými školami: „Ak by sme porovnávali akreditované vysoké školy, respektíve programy, napríklad z pohľadu tzv. Triple Crown, tak je to pomerne jednoznačné, tá kvalita musí byť niekde inde.“ tvrdí Wegert.
Na otázku, či považuje MBA titul zo svojej školy za prestížnejší než zo slovenských inštitúcií, odpovedá jednoznačne: „Myslím si, že áno. Veľa tých MBA programov, a to nielen na Slovensku, ale aj v Česku, sú súkromné firmy. Typovo ide napríklad o s.r.o., ktoré ponúkajú MBA vzdelávanie, a už z tohto pohľadu sa to nedá porovnávať so zavedenou inštitúciou, ktorá je navyše akreditovaná tak, ako sme akreditovaní my. Takže z princípu áno, bezpochyby.“ dodáva Wegert.
Podľa Jana Wegerta je získanie niektorej z prestížnych medzinárodných akreditácií typu Triple Crown pre slovenské inštitúcie mimoriadne náročné. Za jedinú školu, ktorá by na to teoreticky mohla mať predpoklady, považuje Ekonomickú univerzitu v Bratislave. Aj v jej prípade však upozorňuje, že úspech by závisel od dlhodobého rozvoja a schopnosti napĺňať prísne medzinárodné kritériá.
V prípade súkromných vysokých škôl fungujúcich ako obchodné spoločnosti je podľa neho situácia ešte komplikovanejšia: „Pokiaľ ide o súkromné vysoké školy fungujúce ako s.r.o., tam je situácia o niečo horšia. Povedal by som, že by to bolo veľmi zložité a veľmi náročné, ak vôbec možné. Nechcem povedať, že je to prakticky nemožné, ale myslím si, že to k tomu má pomerne blízko.“
Podľa Wegerta nejde o problém výlučne MBA programov, ale širšie o systém profesijného vzdelávania. „Nemyslím si, že je to problém iba MBA programov, ale všeobecne aj ďalších titulov, ktoré tieto školy ponúkajú. Je ich pomerne veľa,“ hovorí. Otázkou podľa neho zostáva, akým spôsobom sa v praxi sleduje a vyhodnocuje kvalita takýchto programov: „Nebolo by na škodu, keby nielen MBA programy, ale aj ďalšie formy profesijného vzdelávania podliehali prísnejšiemu monitoringu a prípadne aj regulácii,“ dodáva.
„Kvalita nie je len o akreditácii“
Iný pohľad ponúka Ernest Kováč, lektor a odborný garant MBA programov z Inštitútu pre vzdelávanie a osobnostný rozvoj (IVOR). Podľa neho nemožno automaticky znehodnocovať všetky slovenské MBA.
„Záleží na tom, ako je program nastavený, do akých lektorov škola investuje a aké zručnosti absolventi reálne získajú. Ja si dovolím povedať, že máme na Slovensku aj kvalitné MBA štúdiá alebo máme aj profilácie, ktoré sú veľmi kvalitné.“ tvrdí Kováč.
Pripúšťa však, že z hľadiska rozsahu a kreditového systému nemožno MBA porovnávať s bakalárskym či magisterským štúdiom. „V tomto zmysle je úroveň nižšia,“ dodáva Kováč.
Považuje za správne, že názov MBA môžu používať aj inštitúcie, ktoré nie sú vysokými školami, pokiaľ dodržiavajú určité štandardy a poskytujú kvalitný obsah.
Na otázku, či ich inštitúcia dokáže získať aspoň jeden z troch akreditovaných programov: „Nepovažujem to za nereálne, lebo ak sme vypracovávali vzdelávací program, tak sme ho vypracovávali podľa určitých kritérií a veľmi sme sa inšpirovali aj možno zahraničím, aby sme to nejako prefásovali,“ tvrdí Kováč.
„Najlepšie MBA na Slovensku“ - realita alebo marketing?
Viaceré slovenské inštitúcie na svojich weboch tvrdia, že ponúkajú „najlepšie MBA na Slovensku“.
Podľa Kováča ide o opodstatnené tvrdenie. „Viem, čo poskytujeme, v akom rozsahu a kvalite. Za našimi lektormi a referenciami si stojím,“ hovorí.
Otázkou však zostáva, ako sa má v takejto situácii zorientovať uchádzač, keď podobné tvrdenia používa viacero škôl, bez jednotného a nezávislého hodnotenia kvality.
Čo hovoria absolventi MBA programu
Nicolas Etienne, ktorý študoval MBA na FBE Business Institut v Prahe, tvrdí : „Naberieš tam manažérske schopnosti v rôznych odvetviach, ale nemysli si, že je to prestížny titul. Bol som sklamaný, keď niektoré inštitúcie ho neakceptovali. Keď chceš na Slovensku napríklad pracovať v štátnej správe, tak tam ti to neuznajú ako vyššie vzdelanie, a tam je potrebné, aby si mal klasickú vysokú školu.“
Mladým ľuďom odkazuje: „Ak rozmýšľajú, že si MBA spravia namiesto vysokej školy, odporúčam ísť na vysokú školu.“
Simona Lučkaničová hodnotí štúdium na Digitálnej univerzite pozitívne: „Hoci sa v komunikácii a marketingu pohybujem 12 rokov, bolo to stále prínosné a v niektorých špecifických témach, ako SEO alebo webová analytika, som sa posunula. Neviem, do akej miery je to prestížne v porovnaní so zahraničím, keďže nemám skúsenosť, ale v rámci slovenských univerzít tohto typu je to jedno z najnáročnejších štúdií, a to najmä z hľadiska množstva úloh, ktoré sme potrebovali splniť, aby sme získali titul MBA.“
Skúsenosti absolventov ukazujú, že MBA môže byť prínosné, no jeho prestíž a uznanie závisia od konkrétnej inštitúcie. Na Slovensku však nejde o vysokoškolský titul a bez medzinárodných akreditácií zostáva jeho prestíž otázna.
