Ako to celé funguje v praxi?
Ako to celé funguje v praxi?Zrážky zo mzdy sú pre mnohých zamestnancov citlivou témou – najmä ak sa ocitnú v exekúcii alebo majú viacero dlhov naraz. Zamestnávateľ však v týchto prípadoch nepostupuje podľa vlastného uváženia, ale podľa presne stanovených pravidiel.
Čo sú zrážky zo mzdy a kedy vznikajú
Zrážky zo mzdy predstavujú sumy, ktoré zamestnávateľ povinne alebo na základe dohody strháva zo mzdy zamestnanca ešte pred jej vyplatením. Právny základ nájdeme najmä v Zákonníku práce, Exekučnom poriadku a osobitných predpisoch o daniach a odvodoch.
Povinné zrážky zo zákona: dane a odvody majú vždy prednosť
Úplne prvé v poradí sú povinné zrážky, ktoré sa vykonávajú bez súhlasu zamestnanca a bez ohľadu na to, či má zamestnanec dlhy. Tieto zrážky spadajú pod pojem tzv. odvody, ktoré sa týkajú každého zamestnanca. Ide najmä o preddavok na daň z príjmov, sociálne poistenie a zdravotné poistenie. Tieto sumy sa odpočítavajú z tzv. hrubej mzdy a až zo zvyšku sa posudzuje možnosť ďalších zrážok, napríklad exekučných. Zamestnávateľ tu nemá žiadny priestor na rozhodovanie – ide o zákonnú povinnosť.
Exekučné zrážky a ich zákonné poradie
Najkomplikovanejšou kategóriou sú exekučné zrážky. Ak zamestnávateľ dostane exekučný príkaz (napr. súdne rozhodnutie či platobný rozkaz), je povinný konať – a to bez ohľadu na vôľu zamestnanca. Exekúcie sa pritom delia na prednostné (napr. výživné, dane, odvody, pokuty) a neprednostné. Prednostné pohľadávky sa uspokojujú skôr a vo väčšom rozsahu než ostatné dlhy.
Zrážky na základe dohody so zamestnancom
Až po povinných odvodoch a exekučných zrážkach môžu nasledovať dobrovoľné zrážky, ktoré si zamestnanec so zamestnávateľom výslovne dohodne. Typickým príkladom sú zrážky na stravné nad rámec zákona, príspevky do III. piliera, splátky pôžičiek alebo zrážky na základe dohody o zrážkach zo mzdy. Kľúčové je, že bez písomného súhlasu zamestnanca ich zamestnávateľ vykonať nesmie.
Ako sa v praxi počítajú zrážky zo mzdy
1. Odpočíta sa nezraziteľná suma
Ako prvé sa z čistej mzdy odráta nezraziteľná suma, teda minimum, ktoré musí zamestnancovi vždy zostať na základné životné potreby. Jej výška závisí od životného minima a od počtu vyživovaných osôb.
2. Zvyšok mzdy sa zaokrúhli nadol
To, čo po odpočítaní nezraziteľnej sumy zostane, sa zaokrúhli nadol na sumu deliteľnú tromi. Dôvod je jednoduchý – ďalší výpočet pracuje s tretinami.
3. Určí sa, koľko možno zraziť
Rozhodujúci je typ pohľadávky:
- pri neprednostných pohľadávkach (napr. bežné dlhy) možno zraziť najviac jednu tretinu,
- pri prednostných pohľadávkach (napr. výživné, dane) možno zraziť až dve tretiny zo zvyšku mzdy.
4. Skontroluje sa tzv. limit zrážok
Zákon zároveň určuje hranicu, nad ktorú je možné mzdu zraziť bez akéhokoľvek obmedzenia. Ide o sumu vo výške trojnásobku nezraziteľného minima (t.j. v roku 2026 je to suma 1193,34 €). Časť mzdy, ktorá tento limit presahuje, môže byť zrazená celá bez rozdielu.
5. Pohľadávky sa uspokojujú v zákonnom poradí
Ak má zamestnanec viacero zrážok, uplatňuje sa poradie:
- povinné odvody a dane,
- exekučné zrážky (napríklad výživné),
- až napokon zrážky na základe dohody so zamestnancom (dobrovoľné zrážky).
Koľko musí zamestnancovi zostať vždy?
Zákon pamätá aj na ochranu základných životných potrieb zamestnanca. Aj pri exekúcii mu musí zostať tzv. nezraziteľná suma, ktorá sa odvíja od sumy životného minima platného od 1.07.2025 do 30.06.2026, t.j. 284,12 € pre jednu plnoletú osobu. Avšak, výška nezraziteľnej sumy závisí od toho, či ide o bežnú exekúciu, výživné alebo inú prednostnú pohľadávku a tiež od toho, či je povinný dôchodca. Nižšie uvádzame presné sumy nezraziteľného minima v konkrétnych prípadoch.
Základné nepostihnuteľné sumy:
- na povinného: 397,78 € (140 % životného minima plnoletej FO, 140 % z 284,13 €)
- na vyživovanú osobu: 99,44 € (25 % základnej sumy na povinného, 25 % z 397,78 €)
Základné nepostihnuteľné sumy, ak povinným je poberateľ dôchodku:
- na povinného: 397,78 € (140 % životného minima plnoletej FO, 140 % z 284,13 €)
- na vyživovanú osobu: 198,89 € (50 % základnej sumy na povinného, ktorým je poberateľ dôchodku, 50 % z 397,78 €)
Pri zrážke výživného na maloleté dieťa:
- na povinného: 119,33 € (70 % zo 60 % životného minima plnoletej FO, 70 % zo 60 % z 284,13 €)
- na vyživovanú osobu: 49,72 € (70 % z 25 % životného minima plnoletej FO, 70 % z 25 % z 284,13 €)
Pri zrážke výživného na maloleté dieťa, ak povinným je poberateľ dôchodku:
- na povinného: 119,33 € (70 % zo 60 % životného minima plnoletej FO, 70 % zo 60 % z 284,13 €)
- na vyživovanú osobu: 99,44 € (70 % z 50 % životného minima plnoletej FO, 70 % z 50 % z 284,13 €)
Pri zrážke iných prednostných pohľadávok okrem výživného:
- na povinného: 284,13 € (100 % životného minima plnoletej FO, 100 % z 284,13 €)
- na vyživovanú osobu: 71,03 € (25 % životného minima plnoletej FO, 25 % z 284,13 €)
Pri zrážke iných prednostných pohľadávok okrem výživného, ak povinným je poberateľ dôchodku:
- na povinného: 284,13 € (100 % životného minima plnoletej FO, 100 % z 284,13 €)
- na vyživovanú osobu: 142,06 € (50 % životného minima plnoletej FO, 50 % z 284,13 €)
Pri pokutách za priestupky (týka sa aj poberateľov dôchodkov):
- na povinného: 142,06 € (50 % životného minima plnoletej FO, 50 % z 284,13 €)
