Kedy firmy konajú v súlade so zákonom a kedy už prekračujú hranicu?
Reklamné e-maily, SMS správy či telefonáty pozná asi každý. Niekedy ide o ponuku, ktorú si pamätáme, inokedy o kontakt, ktorý sme si nikdy neželali. Kedy firmy konajú v súlade so zákonom a kedy už prekračujú hranicu?
Čo je nevyžiadaná komunikácia a kde ju rieši zákon
Nevyžiadaná komunikácia (tzv. spam) je akákoľvek marketingová správa, ktorú firma pošle bez právneho dôvodu alebo bez súhlasu adresáta. Môže mať textovú, hlasovú, zvukovú alebo obrazovú podobu – vždy však ide o elektronický typ komunikácie. Listinné reklamné letáky do schránok patria do iného právneho režimu, ktorý rieši najmä GDPR.
Kedy vás firmy kontaktovať môžu
Nie každá reklamná správa je automaticky nezákonná. Zákon pozná viacero výnimiek:
1. Existujúci zákazníci – priama marketingová reklama
Ak ste si od firmy niečo kúpili alebo využili jej služby a poskytli ste jej e‑mailový kontakt, môže vám posielať reklamu na vlastné podobné produkty alebo služby. Nemôže však ísť o úplne nesúvisiacu ponuku s tým, čo už ste od danej firmy zakúpili.
Aj v tomto prípade musí firma:
- jasne uviesť, kto správu posiela,
- umožniť jednoduché a bezplatné odhlásenie (napr. odkaz v e‑maile).
2. Zákonné oprávnenie – servisné správy
Pri existujúcich zákazníkoch pritom nejde vždy o nevyžiadanú poštu. Ak firma posiela tzv. servisné správy, robí tak oprávnene – a často dokonca povinne. Ide napríklad o informácie o zatvorenej pobočke, zmenách služieb, stave objednávky či plnení zákonných alebo zmluvných povinností, typicky pri bankách, poisťovniach alebo e-shopoch.
Takéto správy sa zvyčajne odosielajú na základe plnenia zmluvy, zákonnej povinnosti alebo oprávneného záujmu, nie na marketingové účely. Práve preto sa z ich odberu spravidla nedá odhlásiť a nemusia obsahovať ani tzv. unsubscribe odkaz.
3. Súhlas dotknutej osoby
Ak ste firme udelili súhlas (napr. pri registrácii, súťaži alebo newsletteri), môže vás kontaktovať v rozsahu, ktorý zo súhlasu vyplýva. Súhlas musí byť:
- dobrovoľný,
- konkrétny a informovaný,
- kedykoľvek odvolateľný.
To, čo zákon v súvislosti so získavaním súhlasu úplne zakazuje, je získanie predchádzajúceho súhlasu použitím automatických volacích a komunikačných systémov bez ľudského zásahu, telefaxu, elektronickej pošty, služby SMS a služby MMS. Tzn. prevádzkovateľ, ktorý má nejakú databázu kontaktov, napríklad zverejnených, nesmie navolávať dané osoby len s cieľom najprv od nich získať súhlas a následne im volať s marketingovou ponukou.
Kedy už ide o porušenie zákona?
Problém nastáva najmä vtedy, keď:
- firma posiela reklamné e‑maily alebo SMS bez súhlasu a bez predchádzajúceho obchodného vzťahu,
- telefonuje s marketingovou ponukou bez platného právneho základu (resp. nemá zákonný dôvod),
- skrýva svoju identitu alebo neumožňuje odhlásenie,
- používa kontakty získané z verejných zdrojov (napr. obchodný register) na marketing.
V takýchto prípadoch ide o nevyžiadanú komunikáciu, ktorá môže byť sankcionovaná.
Studené telefonáty: špeciálna kategória
Telemarketing patrí medzi najproblematickejšie formy reklamy. Už dnes platí, že marketingové hovory sú možné len so súhlasom volaného, pričom dôkazné bremeno nesie firma. Ak vám niekto tvrdí, že „súhlasíte automaticky“, nejde o pravdu.
Dá sa za spam dostať odmenu?
Hoci slovenské právo zatiaľ nepozná automatický nárok na finančnú odmenu za jeden nevyžiadaný e-mail, SMS či telefonát, spotrebiteľ nie je úplne bezbranný. Existujú viaceré spôsoby, ako sa brániť.
V prvom rade môžete požadovať, aby firma s kontaktovaním okamžite prestala. Zároveň máte právo podať sťažnosť alebo podnet príslušnému orgánu – najčastejšie Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, prípadne Úradu na ochranu osobných údajov SR.
V krajnom prípade, ak by nevyžiadaná komunikácia predstavovala závažný a opakovaný zásah do súkromia, prichádza do úvahy aj súdna ochrana. Tá síce nie je postavená na „odmene za spam“, no môže viesť k priznaniu ochrany osobnostných práv alebo náhrady nemajetkovej ujmy, ak by zásah dosiahol vyššiu intenzitu.
