Kedy firmy konajú v súlade so zákonom a kedy už prekračujú hranicu?
Reklamné e-maily, SMS správy či telefonáty pozná asi každý. Niekedy ide o ponuku, ktorú si pamätáme, inokedy o kontakt, ktorý sme si nikdy neželali. Kedy firmy konajú v súlade so zákonom a kedy už prekračujú hranicu?
Čo je nevyžiadaná komunikácia a kde ju rieši zákon
Nevyžiadaná komunikácia (tzv. spam) môže byť marketingová správa, ktorú firma pošle bez právneho dôvodu alebo bez súhlasu adresáta. Môže mať textovú, hlasovú, zvukovú alebo obrazovú podobu – vždy však ide o elektronický typ komunikácie.
Telefónny zoznam zakázaných volaní
Na Slovensku existuje tzv. Zoznam telefónnych čísiel pre zamedzenie nevyžiadaných marketingových volaní, ktorý zriadil Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb. Každý držiteľ telefónneho čísla sa doň môže bezplatne zapísať a vyjadriť tak nesúhlas s prijímaním marketingových hovorov (úplne alebo len pre vybrané kategórie ponúk).
Kedy Vám môžu volať aj na číslo registrované v zozname?
1. Existujúci zákazníci – ponuka podobných tovarov a služieb
Ak ste si od firmy niečo kúpili alebo využili jej služby a poskytli ste jej e‑mailový kontakt, môže vám volať za účelom ponuky vlastných podobných produktov alebo služieb. Nemôže však ísť o úplne nesúvisiacu ponuku s tým, čo už ste od danej firmy zakúpili.
Aj v tomto prípade musí firma:
- jasne uviesť, kto správu posiela,
- umožniť jednoduché a bezplatné odhlásenie (napr. odkaz v e‑maile),
- marketing možno zasielať najviac jeden rok od skončenia zmluvného vzťahu.
2. Zmluvný vzťah
Ak má osoba uzatvorenú zmluvu napríklad s mobilným operátorom, samotný zápis jej čísla do zoznamu ešte automaticky neznamená, že ju operátor nemôže osloviť. Pri existujúcom zmluvnom vzťahu totiž zákon pripúšťa určitú výnimku.
Avšak ak zákazník vyjadrí nesúhlas, podnikateľ je povinný tento postoj rešpektovať, jeho námietku si evidovať a dané číslo ďalej na marketingové účely nepoužívať. Zároveň platí časové obmedzenie – takýto kontakt je možný najdlhšie počas trvania zmluvy a ešte maximálne jeden rok po jej skončení.
3. Súhlas dotknutej osoby
Ak ste firme udelili súhlas (napr. pri registrácii, súťaži alebo newsletteri), môže vás kontaktovať v rozsahu, ktorý zo súhlasu vyplýva. Súhlas musí byť:
- dobrovoľný,
- konkrétny a informovaný,
- kedykoľvek odvolateľný.
Marketingová predvoľba (0)888
Zákon o elektronických komunikáciách zaviedol aj povinnosť používať pri priamom marketingu špeciálne telefónne čísla s národným cieľovým kódom (0)888.
To znamená, že ak vás niekto kontaktuje telefonicky, prostredníctvom automatizovaného volania, SMS alebo MMS s ponukou tovarov či služieb, mal by tak robiť z čísla začínajúceho sa touto predvoľbou. Cieľom je, aby príjemca už pri zobrazení čísla vedel, že ide o marketingovú komunikáciu, a mohol sa slobodne rozhodnúť, či hovor prijme.
Výnimky z predvoľby:
- ak ide o marketing na verejne zverejnené telefónne číslo podnikateľa alebo právnickej osoby,
- pri kontaktovaní existujúceho zákazníka, ak boli jeho kontaktné údaje získané v súvislosti s predajom vlastných podobných tovarov alebo služieb, alebo v rámci existujúceho zmluvného vzťahu,
- ak si samotná osoba marketingovú komunikáciu výslovne vyžiadala a podnikateľ to vie preukázať.
Marketingové správy bez súhlasu. Kedy?
Vo všeobecnosti platí, že marketingové e-maily, SMS či MMS môžete dostávať len vtedy, ak ste k tomu predtým dali jasný súhlas. Existujú však výnimky:
- podnikateľ môže kontaktovať zákazníka, ak od neho získal kontaktné údaje pri nákupe vlastných tovarov alebo služieb a ide o ponuku podobných produktov alebo služieb,
- marketingové správy je možné zasielať aj na verejne zverejnené kontakty podnikateľov alebo firiem, no aj tu musí byť vždy jednoduchá možnosť odmietnuť ďalšie zasielanie. obrátiť.
Dá sa za spam dostať odmenu?
Hoci slovenské právo zatiaľ nepozná automatický nárok na finančnú odmenu za jeden nevyžiadaný e-mail, SMS či telefonát, spotrebiteľ nie je úplne bezbranný. Existujú viaceré spôsoby, ako sa brániť.
V prvom rade môžete požadovať, aby firma s kontaktovaním okamžite prestala. Zároveň máte právo podať sťažnosť alebo podnet príslušnému orgánu – najčastejšie Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, prípadne Úradu na ochranu osobných údajov SR.
V krajnom prípade, ak by nevyžiadaná komunikácia predstavovala závažný a opakovaný zásah do súkromia, prichádza do úvahy aj súdna ochrana. Tá síce nie je postavená na „odmene za spam“, no môže viesť k priznaniu ochrany osobnostných práv alebo náhrady nemajetkovej ujmy, ak by zásah dosiahol vyššiu intenzitu.
