4. júla budeme rozhodovať o zrušených štátnych úradoch či Ficovej rente.
Už v sobotu 4. júla sa na Slovensku uskutoční celoštátne referendum, v ktorom budú voliči rozhodovať o dvoch otázkach. Hlasovať budú o tom, či sa má zrušiť doživotná renta pre bývalých predsedov vlád a predsedov parlamentu, a zároveň o obnovení Úradu špeciálnej prokuratúry spolu s Národnou kriminálnou agentúrou (NAKA).
Referendum vyhlásil prezident na základe občianskej petície iniciovanej mimoparlamentnou stranou Demokrati, ktorej sa podarilo získať viac ako 350-tisíc podpisov. V histórii samostatného Slovenska pôjde už o 10. referendum, no šance na jeho úspech sú mizivé.
Podľa prieskumu agentúry Ipsos pre Denník N sa hlasovať chystá niečo vyše štvrtiny oprávnených voličov. Najväčší podiel na účasti deklarujú voliči Demokratov (76 %), ktorí referendum iniciovali. Zvýšenú podporu avizujú aj priaznivci Progresívneho Slovenska (51 %).
9 referend, no len jedno platné
História referend na Slovensku nie je práve najružovejšia. Za 33 rokov existencie samostatného štátu z doterajších deviatich referend uspelo len jedno. Konkrétne ide o referendum z roku 2003, ktorým občania odobrili vstup Slovenska do Európskej únie. K urnám vtedy prišlo 52,15 % voličov.
Prehľad referend od roku 1993:
1. 1994 (NEÚSPEŠNÉ, účasť 19,96 %) – iniciátorom tohto referenda bol predseda Združenia robotníkov Slovenska Ján Ľupták. Občanov sa vtedy pýtali, či súhlasia s prijatím zákona o preukazovaní pôvodu finančných prostriedkov, ktoré použili pri dražbách a privatizácii.
2. 1997 (ZMARENÉ, účasť 9,53 %) – iniciátorom bolo Mečiarovo HZDS. Občania hlasovali v otázkach týkajúcich sa vstupu Slovenska do NATO, rozmiestnenia jadrových zbraní a vojenských základní na území SR a priamej voľby prezidenta. Podľa Ústrednej komisie pre referendum ho však zmaril vtedajší minister vnútra Gustáv Krajči (HZDS), ktorý mal nechať vytlačiť a rozposlať hárky len s tromi otázkami.
3. 1998 (NEÚSPEŠNÉ, účasť 44,06 %) – iniciátorom bolo HZDS. Občanov sa vtedy pýtali, či súhlasia so zákazom privatizovania strategických podnikov, ako sú SPP, Slovenské elektrárne či Transpetrol.
4. 2000 (NEÚSPEŠNÉ, účasť 20,03 %) – iniciátormi boli HZDS a SNS. Otázka sa týkala skrátenia volebného obdobia Národnej rady SR, ktoré začalo plynúť v roku 1998. V tom čase vystriedal Vladimíra Mečiara na poste predsedu vlády Mikuláš Dzurinda.
5. 2003 (ÚSPEŠNÉ, účasť 52,15 %) – išlo o obligatórne referendum vyplývajúce z ústavy, ktorým museli občania Slovenska odobriť vstup krajiny do Európskej únie. Doposiaľ ide o jediné úspešné referendum.
6. 2004 (NEÚSPEŠNÉ, účasť 35,86 %) – iniciátorom bola Konfederácia odborových zväzov. Odborári chceli vtedy skrátiť volebné obdobie aktuálneho parlamentu. Išlo o obdobie druhej vlády Mikuláša Dzurindu.
7. 2010 (NEÚSPEŠNÉ, účasť 22,84 %) – išlo o občiansku iniciatívu spojenú so zakladaním strany SaS. Občania vtedy rozhodovali o rušení koncesionárskych poplatkov, priestupkovej imunite poslancov NR SR či celkovom znížení počtu poslancov na 100. Okrem toho chceli iniciátori stanoviť maximálnu cenu áut obstarávaných orgánmi verejnej správy na maximálne 40-tisíc eur, uzákoniť voľbu poslancov NR SR a Európskeho parlamentu cez internet a odňať osobám vo výkone verejnej moci právo na odpoveď podľa tlačového zákona, ktorý prijala prvá vláda Roberta Fica.
8. 2015 (NEÚSPEŠNÉ, účasť 21,41 %) – iniciátorom bola Aliancia za rodinu. Išlo o zákaz manželstiev osôb rovnakého pohlavia, zákaz adopcií pármi rovnakého pohlavia a zákaz sexuálnej výchovy na školách.
9. 2023 (NEÚSPEŠNÉ, účasť 27,25 %) – iniciátorom bol Smer-SD. Občanov sa pýtali, či súhlasia s možnosťou predčasného ukončenia volebného obdobia parlamentu cez referendum či uznesením Národnej rady cez zmenu ústavy.
10. 2026 (?) – iniciátorom tohtoročného referenda je mimoparlamentná strana Demokrati. To, či bude referendum úspešné, sa dozvieme už 4. júla.
O čom sa hlasuje tentoraz
Celoštátne referendum, ktoré sa uskutoční 4. júla, vzniklo na základe občianskej petície organizovanej mimoparlamentnou stranou Demokrati. Organizátori vyzbierali viac ako 385-tisíc podpisov, pričom po kontrole ich prezidentská kancelária uznala približne 368-tisíc. Keďže ústava vyžaduje minimálne 350-tisíc platných podpisov, prezident Peter Pellegrini 20. apríla referendum vyhlásil.
Petičná iniciatíva pôvodne obsahovala tri referendové otázky, napokon sa však voliči vyjadria iba k dvom z nich. Hlava štátu totiž do hlasovania nezaradila návrh týkajúci sa predčasných parlamentných volieb s odôvodnením, že nie je v súlade s ústavou.
Otázky navrhované v petícii (o prvej sa hlasovať nebude):
1. Súhlasíte s tým, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie, ktorým skráti svoje IX. volebné obdobie a deň predčasných volieb do Národnej rady Slovenskej republiky určí tak, aby sa konali do 180 dní od vyhlásenia výsledkov referenda?
2. Súhlasíte so zrušením tzv. doživotnej renty, napríklad pre Roberta Fica, ustanovenej v § 24a ods. 1 písm. b) zákona č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v aktuálnom znení?
3. Súhlasíte s tým, aby bol obnovený Úrad špeciálnej prokuratúry a Národná kriminálna agentúra?
